Queering alias čudoRing

kvírovanie čohokoľvek, čo príde pod ruku …

latino lesbo balada mujer contra mujer August 12, 2008

pôvodný KLIP z 80tych rokov – fakt pecka

 

ďalší KLIP

KONCERTNA VERZIA

 

one and only … alebo jedina a jedinečná CHAVELA VARGAS August 3, 2008

Filed under: Q music — ja @ 1:28 pm

táto po väčšinou uvádzaná ako mexická speváčka, milenka fridy kahlo, je v skutočnosti vraj pôvodom z Kostariky odkiaľ  vraj odišla za lepšími možnosťami budovať si svoju hudobnú kariéru.

Je božská.  vypočujte a pochopíte.

 

 

Venujme im chvilu spomienky Január 11, 2008

13. januar 1998, Namestie sv. Petra, Rim. Osamely putnik poklakol pred bazilikou a … Vzplanul ohnom ako obrovska pochoden.

Polial sa benzinom a zapalil. V nedalekej nemocnici si pretrpel svoj posledny deviatnik, svoj posledny nemy krik k Bohu.

Vo Vatikane pred 10 rokmi od 13. do 23. januara 1998 pomaly umieral 39 rocny homosexualne orientovany Alfredo Ormando.

Zanechal po sebe niekolko listov, basne, rozpracovane knihy. Zo vsetkych je jasne, aky vnutorny konflikt ho viedol k ukonceniu zivota (bez)mocnym vykrikom v srdci Katolickej Cirkvi. “V srdci Cirkvi budem laskou” znamy vyrok od Terezie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnutelnym ohnivym stlpom, vykricnikom, otazkou, vyzvou. Napriek snahe namiesto uctivej minuty ticha nastolit trvale ticho o jeho zivote a smrti, uplne zamlcat vobec jeho existenciu.

Vatikan cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super strucne prehlasenie, podla ktoreho niet lepsieho vysvetlenia pre Alfredov skutok nez “rodinne motivy…” Ale ano, da sa to aj tak chapat, Alfredo skutocne prezival ku Katolickej cirkvi vztah ako k rodine. O to bolestnejsie musel pocitovat neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zranovanie, marginalizaciu, ktore jemu a milionom jemu podobnych Cirkev vytrvalo komunikuje.

Ucenie Katolickej cirkvi a homosexualna orientacia.

To priviedlo Alfreda Ormanda k zapalnej obeti vo Vatikane, to priviedlo mnohych k poprave na zapalenych hraniciach v stredoveku, to privadza mnohych k neuhasitelnemu psychickemu utrpeniu, depresiam a samovrazdam v sucasnosti.

Alfredo vyrastal v katolickej rodine, ministroval v detstve, pripravoval sa na knazstvo vo frantiskanskom seminari. Aj ked sa knazom nemohol stat, dalej hladal svoju cestu v Cirkvi. Vdaka jej uceniu, postoju, castym vyjadreniam kleru i beznych veriacich tu cestu aj nasiel. K sebaupaleniu na vatikanskom namesti.

Jeho zivot a smrt hovoria viac nez by mohli povedat stovky vedcov a ich prednasok. Vo svojom denniku pred smrtou napisal: “Budu si mysliet, ze som blazon, ked som si vybral Vatikan ako miesto, kde sa upalim. Ja vsak dufam, ze pochopia posolstvo, ktore chcem zanechat: Je to protest proti Cirkvi, ktora demonizuje homosexualitu – a tak vlastne demonizuje stvoreny svet, lebo homosexualita je sucastou stvorenstva… Nebojim sa zivota po smrti. Ak Boh neexistuje, nemam sa co bat. Ak Boh existuje, potom musi byt spravodlivejsi, lepsi a milosrdnejsi nez Boh prezentovany Cirkvou… Odchadzam teda ako jeden z ‘demonov’, aby vas uz svojou pritomnostou viac neurazal, aby uz nevyvolaval vo vas zhnusenie, aby ste sa mu uz nemuseli obracat chrbtom, ked ho stretnete… Nedokazal by som viac popierat, maskovat svoju lasku, nemohol by som viac existovat v tej nezmyselnej marginalizacii, nevedel by som viac zit v tej nekonecnej osamelosti… Nebojim sa smrti. Odchadzam domov…”

Preco nenasiel domov v Cirkvi, v spolocenstve krestanov? Preco ta osamelost, neprijatie a nepochopenie? Preco ta bolest, ten celozivotny konflikt, ktory tisice inych uzatvara v celozivotnej samote, vedie k psychiatrii aj k samovrazdam? A dokedy este…?

Venujme im chvilu spomienky

http://www.soulforce.org/article/340 – Alfredov pribeh a iniciativy, ktore inspiroval

http://www.january13.org/  -  “Svetovy den za dialog vo veci nabozenstva a homosexuality”

- jedna z iniciativ zrodenych z Alfredovej smrti

http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ – view trailer – 10 min. ukazka z pripravovaneho celovecerneho dokumentarneho filmu o zivote a smrti Alfreda Ormanda

Vdaka za porozumenie

Neformalne zdruzenie Medzipriestor

http://medzipriestor.ganymedes.info/

Článok láskavo poskytol Medzipriestor. Ďakujeme.

 

TIP NA DARČEK: „Bohumilý kalendár Nota bene“ December 14, 2007

nádherný kalendár, skvelé fotky a výborný nápad

Prečo? preto to …

Kalendár 7.11.2007 o 10:30h svojím dychom pokrstili Adela Banášová a Juraj Johanides . Doprevádzaní predajcami Nota bene, tak vdýchli dušu originálnemu nástennému kalendáru na rok 2008. Krstu sa zúčastnilo vyše 30 pozvaných účastníkov, väčšinu tvorili predajcovia Nota bene, ktorí predstavovali hlavné postavy z kalendára.

Originálny nástenný kalendár na rok 2008 tvorí dvanásť umeleckých fotografií predajcov Nota bene – bezdomovcov v podobe božstiev a nebeských bytostí z celých dejín ľudstva. Súčasťou kalendára sú zamyslenia na témy prinášané božstvami, ktoré majú za cieľ upozorniť na niektoré problémy života bezdomovcov. Krásny kalendár sa dá využiť po celý rok a môže poslúžiť ako milý vianočný darček priateľom, či spolupracovníkom

viac tu: http://www.notabene.sk/?aktuality&novinka=376

ZDROJ: www.notabene.sk

 

TOYEN – viac ako len česká FRIDA Október 30, 2007

Filed under: Q art — ja @ 11:53 am
Tags: , , ,

Maliarka Toyen, ktorá je považovaná za jednu z najslobodnejších tvorivých osobností minulého storočia a významnú osobnosť nielen českého ale i svetového umenia, sa narodila 21. septembra v roku 1902 v Prahe na Žižkove. Zomrela o 78 rokov neskôr (9. novembra 1980) v Paríži. Mnohé otázky o jej živote však dodnes ostávajú záhadou.

(viac…)

 

ruzovyamodrysvet.sk: ňjúvinky č. 6/2007 Október 20, 2007

Filed under: akcie - events,Q žena(womyn),xtra mimo misu — ja @ 7:14 pm
Tags:

Aj v tomto školskom roku vám ňjúvinky z projektu ruzovyamodrysvet.sk chcú prinášať informácie o  najnovších aktivitách, publikáciách, divadelných predstaveniach, seminároch a iných podujatiach, ako aj inovatívne študijné a metodické materiály či zaujímavé linky. 

Projekt s internetovým názvom a adresou ruzovyamodrysvet.sk sa venuje rodovo citlivej pedagogike. Rodovo citlivá pedagogika sa snaží predchádzať diskriminácii na základe pohlavia, ako aj iným formám diskriminácie. Tento projekt prispieva k atmosfére spolupráce v škole a k uplatňovania princípu rovnosti príležitostí dievčat a chlapcov. Pomáha prekonávať nerovnosť žien a mužov (nielen) vo výchove a vzdelávaní.

+

!!! Pozvánka na festival NOVÁ EVA/EVA NOVÁ!!! Bábkové divadlo na Rázcestí pozýva v koprodukcii s organizáciami ASPEKT, Občan a demokracia, Škola základ života na festival EVA NOVÁ . Kto je EVA NOVÁ: festival rodovo citlivého divadla, literatúry, umenia a pedagogiky. Kde je EVA NOVÁ:  Bábkové divadlo na Rázcestí, vila Dominika, Skuteckého ulica 14, Banská Bystrica. O čom je EVA NOVÁ: Viac informácií o programe festivalu a ďalšie súvisiace materiály nájdete na stránke http://www.ruzovyamodrysvet.sk/.

 +

Predstavujeme hru Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné: Štúrovci a štúrovská tradícia – to je večná čítanková téma, učebná látka, s ktorou sa stretávame nielen na hodinách slovenčiny či dejepisu. Zdalo by so, že o nej už všetko vieme, že možnosti jej spracovania už boli vyčerpané. Alebo žeby predsa len nie? Divadelná hra autorky Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné nás presviedča o opaku. Pozerá sa na štúrovcov a štúrovskú tradíciu inou, netradičnou optikou.

 +

Ponuka bezplatných publikácií pre pedagogické pracovníčky a pracovníkov: V rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk môžete bezplatne získať odborné publikácie, ktoré vám pomôžu vo vašej pedagogickej práci. Stačí, ak nám na adresu http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=administrativa@aspekt.sk zašlete záväznú objednávku s presnou poštovou adresou a uvedením školy alebo aj inej vzdelávacej inštitúcie a inštitúcie súvisiacej s rodovou rovnosťou, v ktorej pôsobíte. Ide o knižnú publikáciu Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, ako aj o jej rozšírenú verziu na CD-ROMe a o knižnú publikáciu Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej kultúre.

+++

Budeme rady, ak pre vás budú webstránkové ňjúvinky z projektu ruzovyamodrysvet.sk vítaným zdrojom informácií a upozorníte na ne ďalšie a ďalších, ktorí by o ich zasielanie mali záujem. Záujemkyne a záujemcovia o ňjúvinky môžu požiadať o ich zasielanie na adrese http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=ram@aspekt.sk, v predmete správy uveďte SUBSCRIBE. Ak chcete, aby sme vás vyradili z adresára ňjúviniek, pošlite mail s predmetom správy UNSUBSCRIBE.

++++
Projekt ruzovyamodrysvet.sk realizuje v rámci Programu IS EQUAL rozvojové partnerstvo Škola základ života, n.f., pri Základnej škole Gorkého 21, Trnava; Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica; OZ Občan a demokracia, Bratislava; vedúca partnerka ASPEKT, Bratislava.

Kontakt: ASPEKT, Mýtna 38, 811 07 Bratislava, 02 /52 49 16 39, http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=ram@aspekt.sk.

 

Pozvánka (CZ): karneval rozmanitosti Október 20, 2007

Datum konání: október až november

INFO Z WEBU  karnevalrozmanitosti.cz  

Rok 2007 byl Evropskou komisí vyhlášen jako Evropský rok rovných příležitostí pro všechny (ERRP), jehož smyslem upozornit na všechny formy diskriminace. Příspěvkem neziskové organizace Člověk v tísni se stal projekt Rovnost je Cool. Jeho smyslem je upozornit na viditelné i „neviditelné“ formy diskriminace v České republice i ve světě prostřednictvím dokumentárních filmů a sociálních spotů, diskusí a dalších tematicky zaměřených doprovodných akcí.

 

Jeho podzimní část nese název Karneval rozmanitosti a proběhne ve dvanácti městech České republiky: Brně (17. 10. – 17. 11.), Českých Budějovicích (listopad – termín bude upřesněn), Hradci Králové (1. – 4. 11.), Liberci (3. – 5. 10. a 16. 10.), Olomouci (12. – 14. 11.), Opavě (1. – 7. 11.), Ostravě (3. – 7. 11.), Pardubicích (29. 10. – 1. 11.), Plzni (11. – 13. 10.), Praze (8. – 11. 11.), Táboře (18. – 20. 10. a 22. – 23. 10.), Ústí nad Labem (8. – 11. 10.) a ve Vsetíně (6. – 9. 11.).

Projekce budou kromě vybraných kin probíhat také v nízkoprahových centrech a v domech dětí a mládeže. V Praze se Karneval rozmanitosti uskuteční ve spolupráci s Multikulturním centrem Praha v Paláci Lucerna.

Kolekce vybraných sedmnácti filmů se dotýká šesti oblastí diskriminace. Jedná se o diskriminaci na základě genderu (sociálního pohlaví), sexuální orientace, etnicity a původu, věku, zdravotního postižení a náboženství. Na výběru filmů se podílelo programové oddělení Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů o lidských právech Jeden svět. Promítány budou tyto dokumenty:


diskriminace na základě pohlaví/genderu:
Potížistky (Věra Chytilová, ČR, 2006), Každé správné manželství začíná slzami (Simon Chambers, VB, 2006), To všechno z lásky (Tomáš Kudrna, ČR, 2004)


dikriminace na základě sexuální orientace:
Paper Dolls (Tomer Heymann, Izrael, Švýcarsko, 2005), Dvě matky a otec (Miranda Wills, Austrálie, 2006), Netolerance – Ivan (Marko Popović, Srbsko a Černá Hora, 2002)


diskriminace na základě věku:
Hugo a Róza (Bengt Jägerskog, Švédsko, 2002), Teď jsem volná (Gadi Kviatek, Izrael, 2006)


diskriminace na základě tělesného nebo mentálního postižení:
Risto a Minna (Mikko Keinonen, Finsko, 2006), Jak motýl (Ewa Pieta, Polsko, 2004), Sářin svět (Ingela Lekfalk, Švédsko, 2006)


diskriminace na základě rasy a etnického původu:
Černobílá škola v Little Rock (Brent a Craig Renaudovi, USA, 2007), Soňa a její rodina (Daniela Rusnoková, Slovensko, 2006), Big Mike (Hakan Berthas, Hanna Heilborn, Švédsko, 2004)

 

diskriminace na základě náboženství/víry: Děti islámu (Bo Harringer, Švédsko, 2006), Ďáblovo hřiště (Lucy Walker, USA, 2001), Most přes Wadi (Barak a Tomer Heymannovi, Izrael, 2006) – náboženství.

Součástí projekcí budou také sociální spoty, dotýkající se uvedených šesti tematických oblastí. Pocházejí z řady zemí světa: Mexika, Brazílie, Srí Lanky, Belgie, Velké Británie, Austrálie, USA a dalších. Promítání dokumentárních filmů a sociálních spotů doplní debaty se zástupci a zástupkyněmi diskriminovaných skupin a s pracovnicemi a pracovníky nevládních neziskových organizací, které se dané oblasti věnují. V rámci doprovodných akcích budou také představeny nejrůznější aktivity jednotlivých „menšinových“ skupin.

Aktuálny program, sprievodné akcie a program v regiónoch na tejto stránke: http://www.karnevalrozmanitosti.cz/ 

napr. program v BRNE je takýto:

17.10.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

18:30  Zahájení Karnevalu rozmanitosti

            Hugo a Róza / Švédsko / 2002 / 58 min. + host

18.10.                 Café Práh, Ve Vaňkovce 1

 20:00  Jak motýl / Polsko / 2004 / 29 min.                             

22.10.                  Chajovna, Dominikánské nám.6/7

 19:00  Děti islámu / Švédsko / 2006 / 75 min. + host                     

23.10.                 Kino Magnet, Kolejní 2

19:30  Soňa a její rodina / SR / 2006 / 37 min.

            Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

24.10.                  Knihovna Jiřího Mahena, Kobližná 4

                17:00   Potížistky / ČR / 2006 / 52 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

              Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

 20:00  Černobílá škola v Little rock / USA / 2007 / 70 min.

              To všechno z lásky / ČR / 2004 / 27 min.

              Debata po filmu

25.10.                 Café Práh, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

 18:00  Soňa a její rodina / SR / 2006 / 37 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Černobílá škola v Little rock / USA / 2007 / 70 min.

30.10.                  Café Práh, Ve Vaňkovce 1

 18:00  Netolerance - Ivan / Srbsko a Černá Hora / 25 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Ďáblovo hřiště / USA / 2001 / 77 min.

              Kino Magnet, Švermova 19

 19:30  Risto a Minna / Finsko / 2006 / 74 min.

 21:00  Paper Dolls / Izrael, Švýcarsko / 2005 / 80 min.

31.10.                 Café Práh, Ve Vaňkovce 1

18:00  Most přes Wadi / Izrael / 2006 / 57 min.

6.11.                   Kino Magnet, Švermova 19

19:30  Děti islámu / Švédsko / 2006 / 75 min. + host  

7.11                    Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

20:00  Sářin svět / Švédsko / 2006 / 54 min.

            Paper Dolls / Izrael, Švýcarsko / 2005 / 80 min. + host

8.11.                   Café Práh, Ve Vaňkovce 1

18:00  Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

             Muzeum romské kultury, Bratislavská 67

                18:00  Každé správné manželství začíná slzami / 62 min.

                            To všechno z lásky / ČR / 2004 / 27 min.

14.11.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542      

20:00  Dvě matky a otec / Austrálie / 2006 / 52 min.

            Potížistky / ČR / 2006 / 52 min. + host

17.11.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

20:00  Závěr Karnevalu rozmanitosti

            Ďáblovo hřiště / USA / 2001 / 77 min.

            Každé správné manželství začíná slzami + host

 

Tak toto je pecka – Desmod a ich “teplý” videoklip Október 15, 2007

Desmod – Niekto ti to povie skor nez ja

 na youtube http://uk.youtube.com/watch?v=vWLIypxXboM

 ale napr. aj na officialnej stránke desmodu:

http://www.desmod.sk/video_klipy_niekto.php

 ale happyend necakajte  :o (

 

prednáška Prof. Dr. Herty Nagl-Docekal: Budúcnosť feministickej filozofie Október 9, 2007

Centrum rodových štúdií pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
Rakúske kultúrne fórum,
Klub feministických filozofiek
a Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK

pozývajú na prednášku rakúskej filozofky

Prof. Dr. Herty Nagl-Docekal

Budúcnosť feministickej filozofie

Kedy: v utorok 16. októbra 2007 o 16.00 hod
Kde: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Gondova ul., 2. poschodie, miestnosť č. 236

(viac…)

 

jazykové okienko Október 2, 2007

Kvír je slovensky prepis slovíčka queer. Slovo QUEER povodne znamenalo divný a čudny. Bola to pôvodne nadávaka na všetkých “divných ľudi”, vrátene gejov a lesieb. Neskôr si ho však gejovia a lesby privlastnili a stalo sa symbolom hrdosti na inakosť… “We are here, we are queer, get used to it” – to bolo jedno zo silných politických hesiel aktivistickej skupiny Queer Nation – vo voľnom preklade “Sme tu. Sme iní. Zvyknite si na to.”

Tak ako sa nám na slovensku zvyklo nadávať do buzerantov a teplých. Dnes sa mnohokrát streneme v slovenskej komunite s privlastnením týchto slov. T.j. gejovia a lesby ich používajú sami na seba a pozmenili si ich význam a použitie tak, že sa nimi s obľubou pohrávajú po svojom. Dali im tak novú dimenziu a vo vlastnom pohľade zbavili tieto slová ich negatívneho a hanlivého náboja.

Napr. dnes niekto z komunity kľudne použije slovo teplá komunita. V tomto význame slovo teplý heterosexuálna komunita nepoužíva. Slovo buzna je obdobné. Gejská subkomunita ho s obľubou používa ako slovnú hračku. Stále však záleží na tom, z koho úst slovo vypadne. Ak ho vysloví homofóbny magor, ktorý nevie chrliť nič len síru a oheň, slovo zámerne používa s cieľom uraziť. Ak má však dotyčný dosť odvahy, môže mu kontrovať a silu nadávky tak zmieniť. Aj preto si dnes musia dávať homofóbia z kruhov plebsu i vysokej politiky pozor na slová. I pán Slota občas vezme servítku na ústa a miesto tradičného buzeranti už pár krát s veľkým sebazaprením musel použíť politicky korektnejšie slovo “homosexuál.” Slovo Queer sa začalo neskôr používať aj ako strešný termín, pre gejskú, lesbickú, bisexuálnu a transgenderovú, transsexuálnu a iné podobné komunity. Dalo dokonca meno aj gejským a lesbickým štúdiam na univerzitnej pôde na západne – kde sa dnes môžete stretnúť s odborom na pomedzí antropológie, sociológie, filozofie, či gender studies – tzv. Queer studies.

Prijatie slova Queer nie je však úplne jednoznačné. Na jednej strane je slovo Queer kritizované, že stiera rozdiely v rozmanitosti týchto kvírovských komunít, tým, že ich zakrýva jedným strešným pojmom. Na druhej strane sú však ľudia, ktorí su presvedčení, že privlastnenie si slova Queer znamenalo pozitívnymi prínos práve vzhľadom na to odkiaľ toto slovo pochádza. Jeho privlastnenie, ktoré prinieslo nové zadefinovanie “čudnosti, inakosti” poukazuje na pozitívnu hodnotu inakosti. Slov queer tak umožnilo začleniť medzi sexuálne menšiny aj iné okrajové skupiny a tak naopak vyzdvihnúť hodnotu rozmanitosti.

Inými slovami, slovo Queer naopak, podľa mňa, umožnilo zviditeľniť skupiny, ktoré ostávali nepomenované na hraniciach rôznych identít. Množina Queer tak nie je ohraničenou a konečnou krajinou a ale naopak neustále umožňuje preskúmavať a prípadne aj nanovodefinovať, či posúvať či dokonca celkom jasne narúšať hranice rôznychh identít. A v tomto význame používam ja slovo kvír “keď poviem napr. “lesBi a iné kvír ženy.”

 

 
Follow

Get every new post delivered to your Inbox.