ďalší KLIP

KONCERTNA VERZIA

Je božská.  vypočujte a pochopíte.

Polial sa benzinom a zapalil. V nedalekej nemocnici si pretrpel svoj posledny deviatnik, svoj posledny nemy krik k Bohu.

Vo Vatikane pred 10 rokmi od 13. do 23. januara 1998 pomaly umieral 39 rocny homosexualne orientovany Alfredo Ormando.

Zanechal po sebe niekolko listov, basne, rozpracovane knihy. Zo vsetkych je jasne, aky vnutorny konflikt ho viedol k ukonceniu zivota (bez)mocnym vykrikom v srdci Katolickej Cirkvi. “V srdci Cirkvi budem laskou” znamy vyrok od Terezie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnutelnym ohnivym stlpom, vykricnikom, otazkou, vyzvou. Napriek snahe namiesto uctivej minuty ticha nastolit trvale ticho o jeho zivote a smrti, uplne zamlcat vobec jeho existenciu.

Vatikan cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super strucne prehlasenie, podla ktoreho niet lepsieho vysvetlenia pre Alfredov skutok nez “rodinne motivy…” Ale ano, da sa to aj tak chapat, Alfredo skutocne prezival ku Katolickej cirkvi vztah ako k rodine. O to bolestnejsie musel pocitovat neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zranovanie, marginalizaciu, ktore jemu a milionom jemu podobnych Cirkev vytrvalo komunikuje.

Ucenie Katolickej cirkvi a homosexualna orientacia.

To priviedlo Alfreda Ormanda k zapalnej obeti vo Vatikane, to priviedlo mnohych k poprave na zapalenych hraniciach v stredoveku, to privadza mnohych k neuhasitelnemu psychickemu utrpeniu, depresiam a samovrazdam v sucasnosti.

Alfredo vyrastal v katolickej rodine, ministroval v detstve, pripravoval sa na knazstvo vo frantiskanskom seminari. Aj ked sa knazom nemohol stat, dalej hladal svoju cestu v Cirkvi. Vdaka jej uceniu, postoju, castym vyjadreniam kleru i beznych veriacich tu cestu aj nasiel. K sebaupaleniu na vatikanskom namesti.

Jeho zivot a smrt hovoria viac nez by mohli povedat stovky vedcov a ich prednasok. Vo svojom denniku pred smrtou napisal: “Budu si mysliet, ze som blazon, ked som si vybral Vatikan ako miesto, kde sa upalim. Ja vsak dufam, ze pochopia posolstvo, ktore chcem zanechat: Je to protest proti Cirkvi, ktora demonizuje homosexualitu – a tak vlastne demonizuje stvoreny svet, lebo homosexualita je sucastou stvorenstva… Nebojim sa zivota po smrti. Ak Boh neexistuje, nemam sa co bat. Ak Boh existuje, potom musi byt spravodlivejsi, lepsi a milosrdnejsi nez Boh prezentovany Cirkvou… Odchadzam teda ako jeden z ‘demonov’, aby vas uz svojou pritomnostou viac neurazal, aby uz nevyvolaval vo vas zhnusenie, aby ste sa mu uz nemuseli obracat chrbtom, ked ho stretnete… Nedokazal by som viac popierat, maskovat svoju lasku, nemohol by som viac existovat v tej nezmyselnej marginalizacii, nevedel by som viac zit v tej nekonecnej osamelosti… Nebojim sa smrti. Odchadzam domov…”

Preco nenasiel domov v Cirkvi, v spolocenstve krestanov? Preco ta osamelost, neprijatie a nepochopenie? Preco ta bolest, ten celozivotny konflikt, ktory tisice inych uzatvara v celozivotnej samote, vedie k psychiatrii aj k samovrazdam? A dokedy este…?

Venujme im chvilu spomienky

http://www.soulforce.org/article/340 – Alfredov pribeh a iniciativy, ktore inspiroval

http://www.january13.org/  -  “Svetovy den za dialog vo veci nabozenstva a homosexuality”

- jedna z iniciativ zrodenych z Alfredovej smrti

http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ – view trailer – 10 min. ukazka z pripravovaneho celovecerneho dokumentarneho filmu o zivote a smrti Alfreda Ormanda

Vdaka za porozumenie

Neformalne zdruzenie Medzipriestor

http://medzipriestor.ganymedes.info/

Článok láskavo poskytol Medzipriestor. Ďakujeme.

Prečo? preto to …

Kalendár 7.11.2007 o 10:30h svojím dychom pokrstili Adela Banášová a Juraj Johanides . Doprevádzaní predajcami Nota bene, tak vdýchli dušu originálnemu nástennému kalendáru na rok 2008. Krstu sa zúčastnilo vyše 30 pozvaných účastníkov, väčšinu tvorili predajcovia Nota bene, ktorí predstavovali hlavné postavy z kalendára.

Originálny nástenný kalendár na rok 2008 tvorí dvanásť umeleckých fotografií predajcov Nota bene – bezdomovcov v podobe božstiev a nebeských bytostí z celých dejín ľudstva. Súčasťou kalendára sú zamyslenia na témy prinášané božstvami, ktoré majú za cieľ upozorniť na niektoré problémy života bezdomovcov. Krásny kalendár sa dá využiť po celý rok a môže poslúžiť ako milý vianočný darček priateľom, či spolupracovníkom

viac tu: http://www.notabene.sk/?aktuality&novinka=376

ZDROJ: www.notabene.sk

Vzdala sa spútavajúcich rodinných väzieb a obrátila sa smerom k svojim priateľom „spriaznených voľbou”. Malomeštiacke konvencie jej boli cudzie  a prikláňala sa k anarchistickému hnutiu. Popierala tradičnú rolu ženy a nechávali si hovoriť v mužskom rode. Jej životný osud nebol jednoduchý, ona sa však rozhodla viesť nezávislý život. Na svoju tvorbu mala veľké nároky, pričom vynikala mimoriadnymi maliarskymi kvalitami, odvážnou predstavivosťou a nesmiernou intenzitou výrazu.

V protelárskej štvrti, kde sa narodila, vyrastala pod menom civilným menom Marie Čermínova. Po uliciach sa potulovala v mužskom robotníckom odeve, pretože pracovala v dielni na výrobu mydla. V 17 rokoch sa ako mladá adeptka na umeleckú dráhu prihlásila na pražskú Umeleckopriemyslovú školu (1919-22). Ešte počas štúdií, začiatkom 20tych rokov, sa zoznámila so svojim dlhoročným priateľom Jindřichom Štyrským (1899-1942), s ktorým ju až do jeho smrti ich spájalo celoživotné a zároveň tvorivo-inšpirujúce priateľstvo. Po skončení školy sa spolu s ním pripojila k avantgardnému zoskupeniu mladej českej generácie Devětsil.

Svojim rodným menom sa podpisovať nechcela a prijala rodovo neutrálny a nesklonovateľný a dodnes stále záhadný pseudonym TOYEN, ktorý pre ňu údajne vymyslel Jaroslav Seifert. Nevzdala sa však iba svojho rodného mena. Nemala rada ani svoj ženský rod a s obľubou o sebe hovorila v mužskom rode. Hoci to pre jej umeleckých priateľov bolo spočiatku nezvyčajné, časom si na to zvykli a akceptovali to.

V ranných rokoch svojej tvorby sa pohrávala s postkubizmom a inšpiráciami purismu, či naivismu. Neskôr v druhej polovici 20tych rokov, keď sa načas presťahovala do Paríža, spoločne so Štyrským vytvorili vlastný smer – artificielismus ako alternatívu k surrealismu a abstrakcii, ktoré v tom čase predstavovali dominantný prúd vtedajšej parížskej avantgardy. Hlavným princípom artificialismu bolo prepojenie maľby a poézie s cieľom navodiť lyrickú atmosféru a vzbudiť v divákovi / poslucháčovi poetické dojmy. Prvú výstavu spolu so Štýrským mala v roku 1926 v Paříži, v Galerie de l’art contemporain.

Koncom 20tych rokov sa vrátili do Prahy, kde svoje zaujatie surrealizmom ďalej prehlbovali. Na jar v roku 1934 sa stali spoluzakladateľmi Skupiny surrealistov v ČSR, ktorá spolupracovala priamo s  Bretonovou skupinou v Paríži. Svoju prvú výstavu v Prahe predstavila Toyen verejnosti v roku 1935. S výnimkou vojny, sa zúčastnila na väčšine medzinárodných surrealistických výstavách.

Medzinárodné kontakty neskôr prerušila nacistická okupácia a tvorba mnohých umelcov, ako i Toyen musela prejsť do ilegality, bez možnosti vystavovania a publikovania. Počas vojny schovávala u seba básnika židovského pôvodu Jindřicha Heislera, ktorý sa vyhol registrácií a následnému transportu do táborov smrti. Pred nacistami ho schovávala vo vani v kúpeľni svojho bytu. Koniec vojny priniesol slobodu len na krátko. Nastupujúci stalinizmu predstavoval pre slobodomyseľných umelcov rovnakú hrozbu ako nacisti. Toyen spolu s Heislerom utiekli tesne pred komunistickým prevratom v roku 1947 do Paríža, kde Toyen žila v exile a aktívne pôsobila v surrealistických kruhoch až do svojej smrti.

Bola nezávislá nie len svoj svojom živote, ale i vo svojej vlastnej tvorbe. Odmietala sa nástojčivo presadzovať a prispôsobovať sa pri tom požiadavkám galérií a predstavám výtvarných kritikov. Maľovanie bolo pre ňu vnútornou potrebou a výstavy predstavovali manifestáciu priateľstva s inými surrealistickými umelcami ako napr. básnikmi, ktorí pre ňu písali básne, či texty do výnimočných a originálnych katalógov. Jej českú monografiu z roku 1938 napísal básník Vítězslav Nezval, do francúzskej z roku 1953 prispeli napr. André Breton, Benjamin Péret a Jindřich Heisler. 

Životný štýl českej poetistickej generácie – generácií umelcov, ktorí žili v ére Toyen – charakteristický potulovaním sa po kaviarňach a bohémstvom, bol samozrejme tŕňom v oku staršej generácií. Seifert spomína: „Nic nám nebylo svaté. Byli jsme mladí, líbili se nám krásne, elegantné slečny  a Toyen nás mermomocí ujišťovala, že má tentýž hřích”. Seifertové slová určite neboli myslené len tak do vetra.  Zatiaľ čo ostatní surrealisti opatrne koketovali s erotickými témami, bola to práve Toyen, ktorá v 20tych rokoch 20. storočia začala otvorene maľovať odvážne erotické akvarely. Taktiež prispievala do všetkých vydaní Erotické revue a nakreslila sériu ilustrácií pre cyklus lesbických sonetov Paula Verlaina.

Slávnou sa stala i jej kniha ‚Jedenadvacet‘ z roku 1938, ktorá bola pôvodne zamýšľaná ako svadobný dar pre Jaroslava Brouka a jeho budúcu ženu Mariu. V dnešnej dobe by kniha možno nepôsobila veľmi prevratne, avšak v medzivojnovou období bola v skutku nevídaným počinom. Táto kniha s prívlastkom česká avantgardná kamasútra predstavuje podnetný materiál i pre dnešnú (post)feministickú dobu. Karel Srp o knihe píše: „I když nelze jednoznačně tvrdit, že by kresby knihy Jedenadvacet Toyen určila výhradně pro mužské, nebo naopak ženské oči, jejich hlavní hrdinkou se stala téměř výhradně žena, zatímco muže zastupoval především jeho sexuální orgán, měnící se ve fetiš: lze jej uchovávat v kleci, držet na rukavičce a sledovat, jak ejakuluje, lze na něm tančit a vedle něj ležet. Ženy nad ním mají moc, přivlastňují si jej pohledem a dotekem, mění se jim ve figurku na šachovnici, živou loutku, uchovávanou na hraní, je trofejí vítězství…” Ženskej sexualite pripisovala moc a prezentovala ju v aktívnej polohe. Nakoľko to súviselo s jej otvorenou rodovou identitou, ostáva nezodpovedanou otázkou. Každopádne, svojimi grafikami s temer až pornografickou tematikou, ktoré Toyen zvyčajne podpisovala T alebo XX, dodnes provokuje záujem nielen výtvarných kritikov. Nedávna retrospektíva jej tvorby v Galérii mesta Praha prilákala 67 000 návštevníkov.

Prirovnanie Toyen k svetoznámej Fride nie je tak úplne mimo obraz. Toyen je považovaná za výraznú postavu nielen českej medzivojnovej avantgardnej generácie, ale je i zároveň jednou z mála surrealistických umelkýň, ktorá sa vo významnej miere presadila v európskom, takpovediac čisto mužskom surrealitiskom hnutí. 

Obdobne ako v prípade Fridy Kahlo, sa i život Toyen stal predmetom záujmu novodobých filmárov. Minulý rok predstavili režisér Jan Nemec svoj nový film s jednoduchým názvom Toyen. Hlavné úlohy v ňom stvárnili Zuzana Stivínová ako Toyen a Jan Budař ako Jindřich Heisler. Film však nie je obyčajným dokumentom ani životopisným filmom. Myšlienku rozpracovať obrazy, ktoré Frida Khalo maľovala, do samotného príbehu jej života načrtli americký tvorcovia filmu Frida iba z okraja. Naopak, surrelistická fantazijná ríša je hlavným pozadím, na ktorom sa odvíja film o Toyen. Skúste ho vymáknuť vo filmových luboch, mainstreamové kiná asi nebudú mať zaujem.

Zdroje:

1. Jiří Olíč: Fantóm Toyen.  In .Tyždeň , 6. 2. 2006
2. Heslo Toyen v českej Wikipedii: http://cs.wikipedia.org/wiki/Toyen
3. Zbytok cez http://www.google.com/

Projekt s internetovým názvom a adresou ruzovyamodrysvet.sk sa venuje rodovo citlivej pedagogike. Rodovo citlivá pedagogika sa snaží predchádzať diskriminácii na základe pohlavia, ako aj iným formám diskriminácie. Tento projekt prispieva k atmosfére spolupráce v škole a k uplatňovania princípu rovnosti príležitostí dievčat a chlapcov. Pomáha prekonávať nerovnosť žien a mužov (nielen) vo výchove a vzdelávaní.

+

!!! Pozvánka na festival NOVÁ EVA/EVA NOVÁ!!! Bábkové divadlo na Rázcestí pozýva v koprodukcii s organizáciami ASPEKT, Občan a demokracia, Škola základ života na festival EVA NOVÁ . Kto je EVA NOVÁ: festival rodovo citlivého divadla, literatúry, umenia a pedagogiky. Kde je EVA NOVÁ:  Bábkové divadlo na Rázcestí, vila Dominika, Skuteckého ulica 14, Banská Bystrica. O čom je EVA NOVÁ: Viac informácií o programe festivalu a ďalšie súvisiace materiály nájdete na stránke http://www.ruzovyamodrysvet.sk/.

 +

Predstavujeme hru Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné: Štúrovci a štúrovská tradícia – to je večná čítanková téma, učebná látka, s ktorou sa stretávame nielen na hodinách slovenčiny či dejepisu. Zdalo by so, že o nej už všetko vieme, že možnosti jej spracovania už boli vyčerpané. Alebo žeby predsa len nie? Divadelná hra autorky Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné nás presviedča o opaku. Pozerá sa na štúrovcov a štúrovskú tradíciu inou, netradičnou optikou.

 +

Ponuka bezplatných publikácií pre pedagogické pracovníčky a pracovníkov: V rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk môžete bezplatne získať odborné publikácie, ktoré vám pomôžu vo vašej pedagogickej práci. Stačí, ak nám na adresu http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=administrativa@aspekt.sk zašlete záväznú objednávku s presnou poštovou adresou a uvedením školy alebo aj inej vzdelávacej inštitúcie a inštitúcie súvisiacej s rodovou rovnosťou, v ktorej pôsobíte. Ide o knižnú publikáciu Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, ako aj o jej rozšírenú verziu na CD-ROMe a o knižnú publikáciu Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej kultúre.

+++

Budeme rady, ak pre vás budú webstránkové ňjúvinky z projektu ruzovyamodrysvet.sk vítaným zdrojom informácií a upozorníte na ne ďalšie a ďalších, ktorí by o ich zasielanie mali záujem. Záujemkyne a záujemcovia o ňjúvinky môžu požiadať o ich zasielanie na adrese http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=ram@aspekt.sk, v predmete správy uveďte SUBSCRIBE. Ak chcete, aby sme vás vyradili z adresára ňjúviniek, pošlite mail s predmetom správy UNSUBSCRIBE.

++++
Projekt ruzovyamodrysvet.sk realizuje v rámci Programu IS EQUAL rozvojové partnerstvo Škola základ života, n.f., pri Základnej škole Gorkého 21, Trnava; Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica; OZ Občan a demokracia, Bratislava; vedúca partnerka ASPEKT, Bratislava.

Kontakt: ASPEKT, Mýtna 38, 811 07 Bratislava, 02 /52 49 16 39, http://us.f609.mail.yahoo.com/ym/Compose?To=ram@aspekt.sk.

INFO Z WEBU  karnevalrozmanitosti.cz  

Rok 2007 byl Evropskou komisí vyhlášen jako Evropský rok rovných příležitostí pro všechny (ERRP), jehož smyslem upozornit na všechny formy diskriminace. Příspěvkem neziskové organizace Člověk v tísni se stal projekt Rovnost je Cool. Jeho smyslem je upozornit na viditelné i „neviditelné“ formy diskriminace v České republice i ve světě prostřednictvím dokumentárních filmů a sociálních spotů, diskusí a dalších tematicky zaměřených doprovodných akcí.

Jeho podzimní část nese název Karneval rozmanitosti a proběhne ve dvanácti městech České republiky: Brně (17. 10. – 17. 11.), Českých Budějovicích (listopad – termín bude upřesněn), Hradci Králové (1. – 4. 11.), Liberci (3. – 5. 10. a 16. 10.), Olomouci (12. – 14. 11.), Opavě (1. – 7. 11.), Ostravě (3. – 7. 11.), Pardubicích (29. 10. – 1. 11.), Plzni (11. – 13. 10.), Praze (8. – 11. 11.), Táboře (18. – 20. 10. a 22. – 23. 10.), Ústí nad Labem (8. – 11. 10.) a ve Vsetíně (6. – 9. 11.).

Projekce budou kromě vybraných kin probíhat také v nízkoprahových centrech a v domech dětí a mládeže. V Praze se Karneval rozmanitosti uskuteční ve spolupráci s Multikulturním centrem Praha v Paláci Lucerna.

Kolekce vybraných sedmnácti filmů se dotýká šesti oblastí diskriminace. Jedná se o diskriminaci na základě genderu (sociálního pohlaví), sexuální orientace, etnicity a původu, věku, zdravotního postižení a náboženství. Na výběru filmů se podílelo programové oddělení Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů o lidských právech Jeden svět. Promítány budou tyto dokumenty:

diskriminace na základě pohlaví/genderu: Potížistky (Věra Chytilová, ČR, 2006), Každé správné manželství začíná slzami (Simon Chambers, VB, 2006), To všechno z lásky (Tomáš Kudrna, ČR, 2004)

dikriminace na základě sexuální orientace: Paper Dolls (Tomer Heymann, Izrael, Švýcarsko, 2005), Dvě matky a otec (Miranda Wills, Austrálie, 2006), Netolerance – Ivan (Marko Popović, Srbsko a Černá Hora, 2002)

diskriminace na základě věku: Hugo a Róza (Bengt Jägerskog, Švédsko, 2002), Teď jsem volná (Gadi Kviatek, Izrael, 2006)

diskriminace na základě tělesného nebo mentálního postižení: Risto a Minna (Mikko Keinonen, Finsko, 2006), Jak motýl (Ewa Pieta, Polsko, 2004), Sářin svět (Ingela Lekfalk, Švédsko, 2006)

diskriminace na základě rasy a etnického původu: Černobílá škola v Little Rock (Brent a Craig Renaudovi, USA, 2007), Soňa a její rodina (Daniela Rusnoková, Slovensko, 2006), Big Mike (Hakan Berthas, Hanna Heilborn, Švédsko, 2004)

diskriminace na základě náboženství/víry: Děti islámu (Bo Harringer, Švédsko, 2006), Ďáblovo hřiště (Lucy Walker, USA, 2001), Most přes Wadi (Barak a Tomer Heymannovi, Izrael, 2006) – náboženství.

Součástí projekcí budou také sociální spoty, dotýkající se uvedených šesti tematických oblastí. Pocházejí z řady zemí světa: Mexika, Brazílie, Srí Lanky, Belgie, Velké Británie, Austrálie, USA a dalších. Promítání dokumentárních filmů a sociálních spotů doplní debaty se zástupci a zástupkyněmi diskriminovaných skupin a s pracovnicemi a pracovníky nevládních neziskových organizací, které se dané oblasti věnují. V rámci doprovodných akcích budou také představeny nejrůznější aktivity jednotlivých „menšinových“ skupin.

Aktuálny program, sprievodné akcie a program v regiónoch na tejto stránke: http://www.karnevalrozmanitosti.cz/ 

napr. program v BRNE je takýto:

17.10.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

18:30  Zahájení Karnevalu rozmanitosti

            Hugo a Róza / Švédsko / 2002 / 58 min. + host

18.10.                 Café Práh, Ve Vaňkovce 1

 20:00  Jak motýl / Polsko / 2004 / 29 min.                             

22.10.                  Chajovna, Dominikánské nám.6/7

 19:00  Děti islámu / Švédsko / 2006 / 75 min. + host                     

23.10.                 Kino Magnet, Kolejní 2

19:30  Soňa a její rodina / SR / 2006 / 37 min.

            Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

24.10.                  Knihovna Jiřího Mahena, Kobližná 4

                17:00   Potížistky / ČR / 2006 / 52 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

              Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

 20:00  Černobílá škola v Little rock / USA / 2007 / 70 min.

              To všechno z lásky / ČR / 2004 / 27 min.

              Debata po filmu

25.10.                 Café Práh, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

 18:00  Soňa a její rodina / SR / 2006 / 37 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Černobílá škola v Little rock / USA / 2007 / 70 min.

30.10.                  Café Práh, Ve Vaňkovce 1

 18:00  Netolerance - Ivan / Srbsko a Černá Hora / 25 min.

                             SDA Labyrint, Švermova 19

 18:00  Ďáblovo hřiště / USA / 2001 / 77 min.

              Kino Magnet, Švermova 19

 19:30  Risto a Minna / Finsko / 2006 / 74 min.

 21:00  Paper Dolls / Izrael, Švýcarsko / 2005 / 80 min.

31.10.                 Café Práh, Ve Vaňkovce 1

18:00  Most přes Wadi / Izrael / 2006 / 57 min.

6.11.                   Kino Magnet, Švermova 19

19:30  Děti islámu / Švédsko / 2006 / 75 min. + host  

7.11                    Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

20:00  Sářin svět / Švédsko / 2006 / 54 min.

            Paper Dolls / Izrael, Švýcarsko / 2005 / 80 min. + host

8.11.                   Café Práh, Ve Vaňkovce 1

18:00  Big Mike / Švédsko / 2004 / 58 min.

             Muzeum romské kultury, Bratislavská 67

                18:00  Každé správné manželství začíná slzami / 62 min.

                            To všechno z lásky / ČR / 2004 / 27 min.

14.11.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542      

20:00  Dvě matky a otec / Austrálie / 2006 / 52 min.

            Potížistky / ČR / 2006 / 52 min. + host

17.11.                 Kino Art, Cihlářská 19, tel.: 541 213 542

20:00  Závěr Karnevalu rozmanitosti

            Ďáblovo hřiště / USA / 2001 / 77 min.

            Každé správné manželství začíná slzami + host

 na youtube http://uk.youtube.com/watch?v=vWLIypxXboM

 ale napr. aj na officialnej stránke desmodu:

http://www.desmod.sk/video_klipy_niekto.php

 ale happyend necakajte  (

pozývajú na prednášku rakúskej filozofky

Prof. Dr. Herty Nagl-Docekal

Budúcnosť feministickej filozofie

Kedy: v utorok 16. októbra 2007 o 16.00 hod
Kde: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Gondova ul., 2. poschodie, miestnosť č. 236

Známa rakúska filozofka Herta Nagl-Docekal prostredníctvom exkurzov do viacerých čiastkových filozofických disciplín zostavuje priebežnú bilanciu: Ako ovplyvnil filozofiu feministicky motivovaný výskum a ktoré otázky je potrebné v súčasnosti objasniť? Čo to znamená žiť v „postfeministickej” ére? Vo svojej prednáške chce Nagl-Docekal informovať o teóriách diskutovaných vo feministickej filozofii a argumentovať v prospech ich dôležitosti.

Prednáška je spojená s prezentáciou knihy Feministická filozofie (Praha : SLON, 2007, preklad Hana Havelková).

Úvodné slovo prednesie Doc. Etela Farkašová, PhD.

Herta Nagl-Docekal je profesorkou na Filozofickom inštitúte Univerzity Viedeň. Bola hosťujúcou profesorkou na univerzitách v Utrechte, Frankfurte nad Mohanom, Kostnici, Innsbrucku a na Slobodnej univerzite v Berlíne.

V nemčine so simultánnym tlmočením do slovenčiny.

Vstup voľný.

„Feminizmus sa zasadzuje za to, aby ženy nemuseli spôsobom svojho života napĺňať jednotné očakávania spoločnosti a mohli svojmu životu dať individuálnu podobu.”

* Prečítajte si

Rozhovor Aspektu s Hertou Nagl-Docekal . In Aspekt 2-3/1995 - Ženy a moc.

Výberová bibliografia v slovenskom a českom jazyku

Umění a ženskost (ukážka z knihy Feministická filozofie). In Aspekt 1/2002 – Telo sa stalo slovom.
Existuje morálna diferenciácia rodov? In Aspekt 2-3/1995 – Ženy a moc.
Ženská estetika alebo „utópia zvláštneho”? In Štyri pohľady do feministickej filozofie. Bratislava : ARCHA 1994.
Co je feministická filosofie? In Filosofický časopis, č. 5, r. 1992.

Prečítajte si aj

recenziu knihy Feministická filozofie od Jany Barátovej vo webzine ASPEKTin

Tesime sa na Vasu ucast. Prajeme prijemny den.

genderstudies@fphil.uniba.sk

Tak ako sa nám na slovensku zvyklo nadávať do buzerantov a teplých. Dnes sa mnohokrát streneme v slovenskej komunite s privlastnením týchto slov. T.j. gejovia a lesby ich používajú sami na seba a pozmenili si ich význam a použitie tak, že sa nimi s obľubou pohrávajú po svojom. Dali im tak novú dimenziu a vo vlastnom pohľade zbavili tieto slová ich negatívneho a hanlivého náboja.

Napr. dnes niekto z komunity kľudne použije slovo teplá komunita. V tomto význame slovo teplý heterosexuálna komunita nepoužíva. Slovo buzna je obdobné. Gejská subkomunita ho s obľubou používa ako slovnú hračku. Stále však záleží na tom, z koho úst slovo vypadne. Ak ho vysloví homofóbny magor, ktorý nevie chrliť nič len síru a oheň, slovo zámerne používa s cieľom uraziť. Ak má však dotyčný dosť odvahy, môže mu kontrovať a silu nadávky tak zmieniť. Aj preto si dnes musia dávať homofóbia z kruhov plebsu i vysokej politiky pozor na slová. I pán Slota občas vezme servítku na ústa a miesto tradičného buzeranti už pár krát s veľkým sebazaprením musel použíť politicky korektnejšie slovo “homosexuál.” Slovo Queer sa začalo neskôr používať aj ako strešný termín, pre gejskú, lesbickú, bisexuálnu a transgenderovú, transsexuálnu a iné podobné komunity. Dalo dokonca meno aj gejským a lesbickým štúdiam na univerzitnej pôde na západne – kde sa dnes môžete stretnúť s odborom na pomedzí antropológie, sociológie, filozofie, či gender studies – tzv. Queer studies.

Prijatie slova Queer nie je však úplne jednoznačné. Na jednej strane je slovo Queer kritizované, že stiera rozdiely v rozmanitosti týchto kvírovských komunít, tým, že ich zakrýva jedným strešným pojmom. Na druhej strane sú však ľudia, ktorí su presvedčení, že privlastnenie si slova Queer znamenalo pozitívnymi prínos práve vzhľadom na to odkiaľ toto slovo pochádza. Jeho privlastnenie, ktoré prinieslo nové zadefinovanie “čudnosti, inakosti” poukazuje na pozitívnu hodnotu inakosti. Slov queer tak umožnilo začleniť medzi sexuálne menšiny aj iné okrajové skupiny a tak naopak vyzdvihnúť hodnotu rozmanitosti.

Inými slovami, slovo Queer naopak, podľa mňa, umožnilo zviditeľniť skupiny, ktoré ostávali nepomenované na hraniciach rôznych identít. Množina Queer tak nie je ohraničenou a konečnou krajinou a ale naopak neustále umožňuje preskúmavať a prípadne aj nanovodefinovať, či posúvať či dokonca celkom jasne narúšať hranice rôznychh identít. A v tomto význame používam ja slovo kvír “keď poviem napr. “lesBi a iné kvír ženy.”