Bola som vôbec niekedy normálna?

Posted: február 27, 2007 in osobne bi-košky
Značky:, ,
Ja som vlastne nikdy nebola normálna. V kope aspektov svojho života a v rôznych polohách svojich identít mám ďaleko k tomu, čo sa nazýva normálna. Asi ani neviem byť normálna. Neviem sa zaradiť do prava ani do ľava. A teraz nemyslím iba svoju politickú orientáciu.

Hoci som ľaváčka, nesprávam sa tak na 100%. Pravou rukou možno neviem písať (ono, ani to ľavou to práve nejde najlepšie, naši vravia, že je to skôr škrabopis ako krasopis, ale na tom sa určite podpisuje aj príslušnosť k počítačovej generácii) ale na druhej strane ľavou nehodím šuter, loptu či  inú hovadinu ani z polovice tak ďaleko ako pravou. Tenis aj bedminton hrám zásadne pravou. Futbal hrám tuším oboma, ale to už ani neviem odhadnúť, lebo je to asi večnosť, čo som ho naposledy hrala. Príbor som si rozdelila presne na polovicu, lyžica zásadne do ľavej a ostatný príbor chytám ako praváčka. Preferujem ľavácku škrabku na zemiaky a aj kuchynský nôž radšej držím v ľavej, hoci aj tou sa neraz „šikovne” porežem. Nuž, na niektoré veci nie som zdatná nech sa na ne vrhnem hociktorou rukou. Mohla by som pokračovať výpočtom ďalších drobnosti a nemravností, v ktorých som lepšia s používaním pravej alebo ľavej ruky, ale na dnes to stačilo.

Nikdy som nemala vyhranený hudobný vkus. Sú veci, ktoré nemusím, ale nikdy nehovorím nikdy a v niektorých chvíľach ma prekvapí a osloví aj hudba, o ktorej som si dovtedy myslela, že bez nej môžem byť. Rocková a folková hudba sa strieda z popovou alebo sem tam aj vážnou. Napriek tomu, že som hluchá ako peň, rada spievam, keď ma nikto nevidí alebo nikto nepočuje.

Som vo svoje podstate asi introvertná, ale občas, neviem prečo, začnem byť bláznivo ukecaná — až sa potom z hrôzou obzerám späť čo som to nakvákala. Rada sa vraj predvádzam (to „vraj” som si aj mohla odpustiť, už je to raz tak, túto chybičku krásy nemá zmysel zatĺkať). Niekedy  to až prestrelím. A to som si k tomu vôbec nemusela vypiť, niekedy stačí trochu silnejšia káva či priveľa coly.

Moja segra tvrdí, že som kľidaska a nič ma nerozhádže. Na druhej strane ťažko ma označiť za flegmatičku. Vždy robím niekoľko vecí naraz a občas stíham aj nemožné. A neraz to vyžadujem aj po druhých (snáď mi kolegovci odpustia). To by flegmoš určite nezvládal. Občas viem byť netrpezlivá a nedočkavá. Vtedy sa zmením na 5 ročné decko, ktorému sľúbili v pondelok, že pôjde v piatok na kolotoče a celý týždeň o tom bude spievať, ako by sa to malo stať za 5 minút. Flegmošovi by to žily určite netrhalo. Na druhej strane, cholerická povaha je mi tiež skôr vzdialená. Sú veci, ktoré so mnou nepohnú. Niektoré bolestivé veci občas dokážem prijať s takou pokorou voči životu a bohu, že ma to až desí. Nie že by som to neoplakala. Ale prijať nevyhnutné ako by som ani nijako inak ako v pokoji nevedela. Raz som sa na boha hnevala, keď odišla moja stará mama. Ale nakoniec som to prijala, nič iné mi neostalo. Život je raz taký, aj smrť k nemu patrí.

Nikdy nepanikárim, alebo takmer vôbec nikdy —  hlavne nikdy nie v krízových situáciách, ako napr. keď sa treba zorientovať v cudzom meste, alebo keď vám začne do výšky jedného metra žiarivo modrým plameňom horieť dekoračný piesok z gelovej sviečky a kryt vedľa stojace cd-prehrávača sa od horúčavy začne topiť a rozlievať ako nejaký med. Vtedy s tepom na úrovni spánku začnem hasiť vznikajúci požiar. Neviem prečo práve v takých situáciách nepanikárim, lebo inokedy  pri úplne obyčajných maličkostiach, ako je vybaviť si služobnú cestu, či zarezervovať hotel alebo letenku, chytám koprivku a snažím sa jednoduchej organizačnej práci tohto druhu vyhnúť pokiaľ sa to dá. Ako asistentka by som určite nikdy neuživila.

Ani predávanie zo mňa nikdy nedostanete. Obdivujem občas ľudí, ktorí dokážu iným predávať aj to, čo určite nepotrebujú. Na toľko som extrovertná nikdy nebola. Vtedy radšej tvrdím, že som introvertná duša a držím sa svojho remesla.

Som žena (teda geneticky som si to ešte neoverila, ale povrchové znaky to zatiaľ dosť výrazne naznačujú 🙂 Moja segra a tatko však s obľubou hovoria o tom, že sa správam ako chlap. Preto, že nosím pánske topánky, košele a sem tam kravaty. Zásadne neviem sedieť s kolenami pri sebe, ani keď mám sukňu. Napriek tomu, že sa rada obliekam občas ako butch, nemôžem tak chodiť oblečená stále. Milujem aj sukne, akurát si k nim rada obujem napr. aj trekingové baganče, tenisky alebo pánske topánky. Lodičky som nemala na nohe ani nepamätám. Butchovské športy som prestala hrať už dávnejšie, ale v puberte som bola známa najmä tým, že som lietala s chalanmi po dvore a ako jediná baba som zvládala hádzať a chytať tak ako to vedeli iba chalani. Na strednej som bola jediná divoška, čo hrala po prestávkach s našimi rockermi šnabsa, miesto pudrovania si nosu na chodbových toaletách. Rada hrám basket a volej, ale futbal už ma toľko nebaví ako kedysi. Asi starnem. V poslednom čase som prepadla vášnivo tancu — salse a brušnému vlneniu — nevzdala by som sa ich asi za žiadnu cenu, napr. ani za cenu toho, že sa pri nich občas cítim trápne vo svojej telesnej konštrukcii. To, čo mi to dáva, je viac ako mi to v sebaúcte občas berie, takže to jednoducho milujem.

Ktorá butch by tancovala salsu alebo by sa vrhla na brušný tanec? Takú som zatiaľ nestretla.

Rozprávam hrubo, občas, ale vôbec na to nie som hrdá. Radšej by som sa odnaučila nadávať. Nie však preto, že sa to na dámu nesluší. Prestáva sa mi to páčiť, aj na druhých, nielen ženách ale aj na mužoch, preto by som to radšej opustila.

Nefajčím cigarety (nie že by ženy nefajčili alebo žeby sa mi to na nich nepáčilo) ale mám prapodivnú záľubu v cigárach a fajkách. Žien s touto záľubou poznám naozaj len zopár, najmä tých, čo sú posadnuté bafkaním z fajky. Vlastne takú som zatiaľ nestretla.

S obľubou hovorím, že som tak trochu vegetariánka, ale sem tam jem aj mäso. Istý čas som vegetariánčila úplne ale odvtedy som sa k tejto výlučnosti už nikdy celkom nevrátila. Stále však preferujem jesť najmä bezmäsité jedlá.

A nakoniec je to moja záľuba v mužoch aj ženách. To už radšej nebudem ani komentovať. Predponu bi by som mohla používať nielen len so slovkom sexualita.

Moja filozofia je jing-jangová. Všetko zlé je na niečo dobré. Svetlo v sebe skrýva tmu, láska nie je vždy jednoduchá alebo výlučne vášnivo komplikovaná. Smiech prichádza občas cez slzy. Za vyrovnanosť považujem prítomnosť oboch pólov spektra, nie ich absenciu. Mám radšej komplexné a plnofarebné obrazy ako čiernobiele škatuľkovanie.

Mám radšej otvorené možnosti ako jednoznačné nalinkované cesty. Som už raz taká, v podstate na prvý pohľad nudná a priemerná, a zároveň viac nenormálna ako normálna  

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s