Archív pre máj, 2007

Luke Harding Monday May 28, 2007 – The Guardian 

Riot police used violence to break up a gay rights demonstration in Moscow yesterday and arrested several European parliamentarians in what critics say is the latest violation of human rights in Russia.A group of gay rights activists came under attack from neo-Nazi thugs when they tried to present a petition asking Moscow’s mayor, Yuri Luzhkov, to lift a ban on a Gay Pride parade. He has previously dubbed gay rallies “satanic”. Witnesses said riot police watched as far-right skinheads chanting “death to homosexuals” beat up several activists.

More of article: http://www.guardian.co.uk/russia/article/0,,2089413,00.html

AND YOU TUBE link: http://www.queerty.com/news/russias-bloody-pride-20070529/  

Reklamy

Report of the SEE Q Network Supporting LGBTIQ Organizing in post-Yugoslav Region and Beyond was drafted after the 13th regional meeting in Zagreb with activist from the region and donor representatives. It maps out the regional and local context as well as needs and recommendations for further LGBTIQ organizing in the region.
 
You can view the Report at http://diskriminacia.altera.sk/download.php – download section of DISKRIMINACIA.altera.sk. or download it directly from www.seequeer.net. Below, there is an Executive SUMMARY of the report.

 

(viac…)

Táto správa bola spracovaná v rámci workshopu – Sexuálna orientácia a pohlavie verzus prístup k zamestnaniu a jeho výkon, vzdelanie, ktorý prebehol 21.2.2007 počas konanie otváracej konferencie k Európskemu roku rovností príležitostí (organizátor konferencie: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva). 

Východiskový stav

Súčasná antidiskriminačná legislatíva chráni občanov a občianky Slovenska s menšinovou sexuálnou orientáciou pred diskrimináciou iba v úzko vymedzenej oblasti pracovnoprávnych vzťahov.  Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie nie je explicitne zakázaná v oblastiach, akými sú napríklad vzdelávanie, poskytovanie tovarov a služieb, zdravotná starostlivosť alebo sociálne zabezpečenie. Diskriminácia gejov a lesieb tak v našej spoločnosti naďalej pretrváva i napriek antidiskriminačnej legislatíve, a to najmä z dôvodu pretrvávajúcich predsudkov a negatívneho obrazu homosexuality. Gejovia a lesby sa v prípadoch diskriminácie na základe sexuálnej orientácie len zriedkakedy zvažujú možnosť obrátiť sa na právnickú kanceláriu a vstúpiť do súdneho sporu. Dôvodom býva neraz okrem slabej ochrany v rámci antidiskriminačnej legislatívy aj celkom legitímna obava zo zverejnenia a hlavne „ prepierania” otázky sexuálnej orientácie pri prerokovávaní súdneho sporu, inými slovami obava z vystavenia sa riziku diskreditácie obete namiesto riešenia samotného prípadu.

Diskriminácia v prípade ľudí s homosexuálnou a bisexuálnou orientáciou neraz býva veľmi skrytá a presahuje rámec prístupu k zamestnaniu či jeho výkonu alebo prístupu ku vzdelaniu. Prejavuje sa vo veľmi jemných a na prvý pohľad zdanlivo neškodných formách. Jedným z alarmujúcich príkladov aktuálnych i v súčasnom období sú napr. homofóbne výroky politických predstaviteľov, v ktorých sa vyjadrujú na tému úchylnosti „homosexuálov, presviedčajú verejnosť , že by „títo ľudia” nemali pracovať určitých pozíciách – napr. učiteľských postoch, hovoria o „liečení homosexuálov” a podobne. Výroky tohto charakteru pôsobia možno pre časť vzdelanej populácie (a neraz aj pre médiá) skôr komicky. Ich následne prezentovanie (najmä médiami, ale aj prostredníctvom reakcií ostatných politikov a političiek) bez dostatočne znepokojujúcich komentárov je pre väčšinu spoločnosti skôr signálom o tom, že predsudky, ktoré voči homosexuálom ľudia majú, sú oprávnené a opodstatnené, ale najmä že sú beztrestné. Túto situáciu by sme mohli prirovnať nenávistným a rasistickým výrokom, ktoré sú paragrafmi o „hanobení rasy” zakázané a teda aj postihnuteľné. Škodlivosť verbálnych útokov napr. na rómsku komunitu sa vníma s rovnakou mierou vážnosti ako útoky fyzické. V prípade homosexuálne orientovaných ľudí sú však nenávistné a hanobiace prejavy rovnakej kvality vnímané skôr anekdoticky a miera ich škodlivosti je vo významnej miere podceňovaná.

Podľa vnútro-komunitného výskumu diskriminácie gejov, lesieb a bisexuálov z roku 2002 malo skúsenosť s verbálnymi útokmi, teda obťažovaním až 43 % ľudí s pomedzi 251 respondentov a respondentiek, pričom vo viac ako troch štvrtinách týchto prípadov zažili ľudia túto skúsenosť opakovane (tri ale aj viac krát). Slovné znevažovanie vo verbálnych útokoch neraz dopĺňalo aj vyhrážanie sa a hrubá bezohľadnosť, spomedzi príkladov možno spomenúť napr. verejné diskreditovanie lesbického dievčaťa jej učiteľom sprevádzané zosmiešňovaním, ktoré bolo adresované rodičom, spolužiakom a ostatným učiteľkám a učiteľom v škole, ktorú navštevovala. Výnimkou nie sú aj vyhrážky najbližších, t.j. rodiny, hroziace  vyhodením z domu práve z dôvodu sexuálnej orientácie. Vyskytlo sa aj nočné telefonické obťažovanie či nadávanie do „vyjebaných a skurvených buzerantov” a rôzne iné adresné nenávistné nápisy na verejne dostupných miestach v mieste bydliska obete (na poštovej schránke a pod).

Až 15 percent respondentov a respondentiek spomínaného prieskumu malo skúsenosť s priamymi násilnými útokmi, čo predstavuje spolu 37 obetí. Ako najčastejšieho páchateľa uvádzali neznámu osobu (15 prípadov) a druhou najčastejšou skupinou boli policajti (9) a spolužiaci (9), treťou známi (8). Medzi páchateľmi však boli aj susedia, rodinní príslušníci či spolupracovníci. Čísla spolu predstavujú viac ako 37 prípadov práve z dôvodu, že až 43% z nich zažilo útoky opakovanie (tri a viac krát). Ako príklady týchto útokov možno uviesť napr.: napadnutie v dopravnom prostriedku, naháňanie skupinou útočníkov po ulici a sexuálne napadnutie, kopance, fackanie, hrozba zbraňou, nútenie obete k vyzlečeniu sa, znásilnenie mladej lesby otcovým priateľom-susedom, pretože to zatiaľ „neskúsila so žiadnym mužom”.

Nie je teda prekvapením, že polovica respondentov uviedla, že svoju orientáciu na verejnosti skrývajú úplne a ďalších 35 % čiastočne. Naviac mnohí gejovia, lesby a bisexuáli sú necítia bezpečne ani pred najbližšími a uvádzajú, že sú nútení skrývať svoju orientáciu aj pred blízkymi či priateľmi (až 54 % úplne a ďalšia tretia čiastočne, teda niekedy).

Podľa spomínaného prieskumu má len málo ľudí skúsenosti priamou s diskrimináciou v zamestnaní. Iba 3 % uviedli skúsenosť s odmietnutím pracovného miesta z dôvodu sexuálnej orientácie, 4 % ľudí boli  presvedčené a ďalších 8 % malo podozrenie, že im bol odmietnutý postup alebo povýšenie z dôvodu sexuálnej orientácie a 6 ľudí % malo skúsenosť s prepustením alebo odobratím funkcie z dôvodu sexuálnej orientácie. Najvýraznejší podiel ľudí – viac ako štvrtina –  uviedli, že čelili prejavom obťažovania v zamestnaní z titulu sexuálnej orientácie. Všetky tieto čísla spojené s diskrimináciou v zamestnaní, v prístupe k nemu alebo v jeho výkone je nutné vnímať v kontexte. Sexuálna orientácia nie je charakteristika, ktorá je na prvý pohľad evidentná ako napr. farba kože. Je teda možné uplatniť stratégie ako svoju identitu utajiť, resp. ju nezverejniť. Drvivá väčšina respondentov a respondentiek uviedla, že svoju orientáciu v zamestnaní skrýva (55% tak činí vo všetkých zamestnaniach a 34 % v niektorých zamestnaniach) a iba 11% ľudí uviedlo, že svoju orientáciu v pracovnom prostredí neskrývalo. Gejovia a lesby sú teda nútení voliť stratégie skrývania svojej identity, aby sa vyhli prejavom obťažovania a diskriminácie aj na pracovisku, keďže ako ukázali predošlé čísla, majú časté skúsenosti s prejavmi obťažovania či dokonca fyzickými útokmi na verejnosti a v rodine. V pracovnom prostredí naviac musia skrývať svoju identitu nielen z potreby zachovania osobnej integrity, ale neraz aj z praktických dôvodov – voľných pracovných pozícií nie je nadbytok a zabezpečenie existenčných potrieb je neraz prvoradou motiváciou v snahe o prežitie.

Napriek tomu, že prieskum bol zrealizovaný pred prijatím antidiskriminačnej legislatívy, môžeme povedať, že naznačuje významné aspekty, resp. trendy v oblasti  diskriminácie gejov, lesieb a bisexuálok a transgender osôb, ktorá pokračuje aj po prijatí antidiskriminačnej legislatívy. Diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, resp. identity sprevádza významný špecifický aspekt, ktorým sa odlišuje od ostatných prejavov diskriminácie zameranej na ľudí, ktorých charakteristiky sú na prvý pohľad zrejmé (napr. pohlavie/rod, viditeľné zdravotné postihnutie, farba pleti). Je ním práve skrytá povaha diskriminácie, ktorá sa deje nielen v priamej rovine ale aj na úrovni domnienok, presvedčení a predsudkov, voči ktorým citlivosť v našej spoločnosti zatiaľ vo významnej miere absentuje. Diskriminácia sa tak stáva neviditeľným a podceňovaným fenoménom, čoho dôkazom sú aj výsledky eurobarometra názorov verejnosti na problematikou diskriminácie. Vďaka celospoločenskému kontextu pretrvávajúcej homofóbie ostávajú gejovia, lesby, bisexuálky a transgender osoby izolovaní ani nie tak v ghetách a osadách, ako vo svojom vlastnom vnútri a súkromí – sú nutné skrývať svoju identitu ako vo verejnosti tak pred svojimi blízkymi a známymi a obmedzovať tak svoj životný priestor a ľudský potenciál. Ich legitímne požiadavky na rovné zaobchádzanie a rovné práva s ostatnými občanmi sú naopak považované za nadštandardné požiadavky ako napr. v prípade zákona o registrovanom partnerstve, ktorý je mnohých krajinách Európskej únie, vrátane susednej Českej republiky dnes už bežným štandardom.

V perspektíve vyššie načrtnutých nedostatkov antidiskriminačnej legislatívy a východiskovej situácie teda možno jednoznačne konštatovať, že pre mnohých gejov a lesby ostáva alternatíva žiť naplno otvorene a až následne sa prejavom diskriminácie brániť právnou cestou stále iba čisto abstraktnou teoretickou možnosťou, ktorú si nemôžu dovoliť. Nemôžu si ju dovoliť nielen z finančného hľadiska (vzhľadom na podmienky iniciovania občiansko-právnych sporov ale aj potreby existenčného zabezpečenia), ale najmä z dôvodu veľmi neistého výsledku daného právneho sporu, keďže im zákon neposkytuje dostatočnú a explicitne zadefinovanú ochranu. Túto skutočnosť ilustrovala aj pracovníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré uviedla príklady občanov, ktorý sa v ostatnom období obrátili na Stredisko so žiadosťou o právnu pomoc súvisiacich so sexuálnou identitou. V jednom prípade bol potenciálny zamestnanec na pozíciu učiteľa v prijímacom konaní dopytovaný na sexuálnu orientáciu a v druhom prípade mladí transsexuál čelil domácemu násiliu, ako aj sexuálnemu násiliu a obťažovaniu v práci. V tomto prípade obeť zvolila radšej odchod do cudziny ako riešenie prípadu pred súdom. Ani v prvom prípade obeť nezvolila riešenie súdnou cestou. Iné prípade neboli zdokumentované a nie sú známe ani zástupcom a zástupkyniam organizácií zastupujúcich záujmy gejov, lesieb a bisexuálov. Posledným ale rovnako kľúčovým faktorom sú pretrvávajúce homofóbne predsudky, a podceňovanie závažnosti diskriminácie na základe sexuálnej orientácie resp. identity, ktoré paralyzujú ľudí z homosexuálnej, bisexuálnej a transgenderov menšiny pri iniciovaní boja za ochranu svojich občianskych a ľudských práv.

Súčasné problémy

Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že v súčasnosti vo vzťahu k homosexuálnej a bisexuálnej menšine v kontexte zamestnanosti ale aj ostatných verejných služieb a práv, a v kontexte politickej a verejnej reprezentácie agendy homosexuálnej menšiny, vrátane otázok občianskych a ľudských práv naďalej pretrvávajú tieto problémy:

1) Absentuje politická reprezentácia, ktorá by sa otvorene stotožnila sagendou občianskych aľudských práv homosexuálnej menšiny. Naopak prevažuje váhanie a tendencia otvárať diskusiu, ktorá už je vskutočnosti otvorená abeží najmenej od roku 2000. Neakceptovateľnosť diskriminácie na základe sexuálnej orientácie (vrátené verbálneho znevažovania aobťažovania) ešte stále nie je široko celospoločensky prijímanou hodnotou nielen na a úrovni laickej verejnosti ale ani samotnej politickej reprezentácie. Napriek tomu, je možno konštatovať, že vporovnaní spredchádzajúcimi rokmi nastal aspoň určitý pozitívny posun, keď sa termín „sexuálnej orientácie” vrámci rovností príležitostí aspoň na verbálnej deklaratórnej úrovni stáva súčasťou prezentovanej agendy.

2) Voverejnom, najmä mediálnom ale aj politickom diskurze prevažuje konfrontačný tón a naopak absentuje ľudsko-právny rozmer. Naďalej pretrváva podceňovanie závažnosti aškodlivosti verejných prejav homofóbie apredsudkov voči homosexuálnym spoluobčanom aobčiankam. Ahoci aj v tomto ohľade možno badať pomalé pozitívne posuny, existujú významné rezervy, ktorým sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pri homofóbnych prejavoch nielen politikov absentuje ich odsúdenie vkontexte jednoznačnej neakceptovateľnosti znevažovania anenávistných prejavov, ktorá pri iných menšinách nie je spochybňovaná. Významnou rezervou je aj skutočnosť, že vo verejnoprávnych médiách neexistuje priestor na prezentáciu homosexuálnej abisexuálnej menšiny vymedzený na pravidelnej báze, tak ako je to pri ostatných etnických anáboženských skupinách (pozitívnym príkladom je vtejto oblasti napr. Česká verejno-právna televízia spravidelným týždenníkom pre homosexuálnu, bisexuálnu a transgednerovú komunitu)

3) Právna ochrana pred nerovným zaobchádzaním je vprípade diskriminácie na základe sexuálnej orientácie veľmi limitovaná, málo jednoznačne pomenovaná, vpodstate „bezzubá” avpraxi takmer nevyužiteľná. Za tri roky od prijatia zákona nebol iniciovaný vtejto oblasti žiaden súdny spor svyužítím anti-diskriminačnej legislatívy, napriek tomu, že prieskum mapujúci diskrimináciu tesne pred prijatím zákona ukázal, že vzávažným prípadom diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie aidentity dochádza veľmi často.

4) Osobitným problémom ostáva sexuálne obťažovanie anásilie, ktorý je nielen vo všeobecnosti ale aj vsúvislosti so homosexuálnou menšinou veľmi podceňovaný, a najmä absentuje účinná právna ochrana vtýchto veľmi závažných aobzvlášť zraňujúcich prípadoch diskriminácie.

5) Vprezentovaní podpory opatrení smerujúcich k „zamestnanosti bez diskriminácie” chýba popri koncepcii zamestnávateľa ústretového voči rodine aj širšia koncepcia zamestnávateľských organizácií ústretových voči všetkým znevýhodňovaním skupinám (vrátane občanov sinou sexuálnou orientáciou), resp. organizácií proaktívne sa zasadzujúcich orovné zaobchádzanie so všetkými zamestnancami azamestnankyňami, vrátane znevýhodňovaných skupín. Len veľmi málo zamestnávateľov prijíma vnútorné politiky alebo kolektívne zmluvy, ktoré by zabezpečovali napr. rodovú rovnosť alebo vôbec rovnosť príležitostí ako takú. Otázka postavenia homosexuálnej menšiny azákazu diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie resp. identity je poslednou vrade, ak vôbec nejaký rad existuje. Ojedinelé firmy, ktoré takéto politiky majú, ich prevzali so zahraničných centrál sídliacich vkrajinách, kde sa ochrana pred diskrimináciou arovnaké zaobchádzanie či poskytovanie benefitov aj ugejov, lesieb, bisexuál atransgenderov považuje za štandard.

6) Chýbajú poradenské služby pre obete diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie a identity, ktoré by poskytovali služby aj nad rámec právneho poradenstva.

7) Chýbajú inštitucionálne mechanizmy, ktoré by zabezpečovali monitorovania, vyhodnocovanie prípadne prijímanie nápravných opatrení vprípadoch diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, či identity.

8) Závažným problémom naďalej ostáva absencia právnej úpravy životných partnerstiev gejov alesieb. Vmnohých oblastiach života (zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, prístup ktovarom aslužbám, majetkovoprávne vzťahy) sú gejské alesbické páry zdôvodu absencie legislatívneho rámca upravujúceho ich vzťahy neúmerne znevýhodňované, napr. už len tým, že sú nútení knadbytočným anadštandardným právnym úkonom, ktorých právna sila aistota naviac ani nie je dostatočne účinná včase, keď dôjde na praktickú fázu uplatnenia si svojich, heterosexuálom inak bežne dostupných práv.


 

Navrhované opatrenia

Diskutujúca skupina sa vzhľadom na vyššie pomenované problémy  zhodla na súbore nasledovných opatrení, ktoré by sa mohli stať nielen súčasťou agendy nielen práve otvoreného Európskeho roka rovností príležitostí, ale aj obdobia po roku 2007.

  • I. novelizovať antidiskriminačný zákon tak, aby zrovnoprávnil osoby smenšinovou sexuálnou orientáciou sostatnými občiankami aobčanmi SR aaby jeho výsledná podoba bola vsúlade spožiadavkami Rámcovej smernice orovnakom zaobchádzaní aso všeobecnými požiadavkami na transpozíciu smerníc (vrátane problematiky sexuálneho obťažovania)
  • II. prizvať k budúcej novelizácií antidiskriminačného zákona mimovládny sektor na spoluprácu priamo vprípravnom procese tak, aby bolo možné dosiahnuť vyššie uvedený cieľ a zefektívniť uplatnenie zákona v praxi
  • III. Prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili, že sa antidiskriminačná výchova zakomponuje komplexným aplne integrovaným spôsobom do vzdelávacieho a výchovného procesu už od najnižšej úrovne
  • IV. Vytvoriť otvorený priestor pre aktívnu participáciu mimovládnych organizácií v rámci pôsobenia Národnej komisie pre výchovu kľudským právam (pôsobiacej pri Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva), ktorej cieľom je o. i. prispieť kimplementácií agendy rovností príležitostí do oblasti výchovy- a vzdelávania
  • V. vytvoriť vrámci verejnoprávnych médií adekvátny priestor na pozitívny a korektnú prezentáciu gejsko-lesbickej, bisexuálnej a transgenderovej komunity, tak aby sa zrovnoprávnilo jej postavenie sostatnými menšinovými skupinami, ktoré svoj verejnoprávny priestor môžu naplno využívať.
  • VI. otvoriť nielen širokú diskusiu, ale aj samotný legislatívny proces na najvyššej úrovni smerujúci k prijatiu zákona oregistrovanom (životnom) partnerstve pre páry rovnakého pohlavia tak, aby sa odstránilo znevýhodnenie gejských alesbických párov oproti heterosexuálnym párom v základných oblastiach života, vrátane zdravotnej starostlivosti,, sociálneho zabezpečenia, prístupu ktovarom aslužbám amajetkových práv
  • VII. prijať opatrenia k vytvoreniu autonómneho špecializovaného inštitucionálneho mechanizmu (spríslušnými kompetenciami arozpočtom), ktorý by monitoroval a vyhodnocoval prejavy diskriminácie na základe sexuálnej orientácie azároveň mal kompetencie navrhovať, prípadne implementovať vhodné nápravné opatrenia vsúvislosti spretrvávajúcim vylúčením občanov aobčianok smenšinovou sexuálnou orientáciou z dôvodudiskriminácie nielen voblasti nielen pracovného, ale aj ostatného spoločenského uplatnenia, vrátane rovného prístupu kvyužívaniu služieb.

V závere sa skupina zhodla, že jedným z najdôležitejších posolstiev pre Európsky rok rovnosti príležitostí by malo byť, že ľudské práva by sa nikdy nemali stať predmetom vyjednávania, politických dohôd a kompromisov pri prijímaní legislatívy týkajúcej sa problematiky rovného zaobchádzania a opatrení na odstránenie diskriminácie. Naopak, hlavným a jediným aspektom pri rozhodovaní by malo byť odborné hľadisko a ľudsko-právna perspektíva, v ktorej sú si naozaj všetci občania a občianky pred zákonom rovní. Inými slovami, aj v rámci samotnej antidiskriminačnej legislatívy by jediným východiskom a zároveň jediným cieľom mala byť skutočná rovnosť v zaobchádzaní pre všetkých – aby naozaj všetky osoby v akomkoľvek znevýhodňujúcom postavením boli vo všetkých oblastiach a v rovnakej miere chránené pred diskrimináciou, znevažovaním, zneužívaním a iným nerovným zaobchádzaním.

Odkazy:

Workshop moderovala a príspevok v spolupráci s účastníčkami a účastníkmi spracovala: Paula Jójárt

ZDROJ:  Diskriminacia.altera.sk

Zatiaľ nám v národnej homofóbnej lige politikov rozhodne vedú chlapci s KDH.  No, posúďte samy:

Peter GABURA (KDH): Jeho vianočný príhovor redakcii SME zaslal jeho asistent. Pán poslanec sa v ňom s vervou pustil do nových hrozieb našej spoločnosti.  Popri tradičných hrozbách ako sú interrupcie a antikoncepcia sa venoval aj  “hrozbe premiešania krvi z rôznymi ázijskými národmi a ich etablovanie v našej krajine”. Samozrejme, nezabudol ani na ďalšiu nebezpečnú metlu ľudstva homosexualitu. Partnerské zväzky gejov a lesieb nepredstavujú podľa neho nič iné ako “spoločný život úchylných, alebo chorých ľudí bez možnosti splodenia detí”. Zároveň prehlásil, že zhruba 4 percentá z nich (otázka redakcie: z koho, z celej populácie alebo LGBT ľudí?) to majú geneticky dané. “Táto skupina si to uvedomuje a má snahu sa liečiť. Ten ostatok je o nemravnosti, zvrhlosti a výstrednosti. A na to je iný liek.” ZDROJ SME 4.1.2007

Peter Muránsky (KDH): Dajte si do záznamu, že to je absolútne choré. To je úpadok spoločnosti. Takto ukončili rozhovor pre Plus 7 dní Peter Muránsky uzatvárajúc tak tému homosexuálnych aktivistov, ktorí chcú otvoriť v parlamente otázku registrovaného partnerstva. Ďalšie perly zo spomínaného rozhovoru:
Ako sa stavia Peter Muránsky k registrovanému partnerstvu homosexuálov? Musím povedať, že treba rozlišovať,. Predsa nikto nič nemá voči niekomu, kto sa v súkromí prizná, že má takýto problém a je takejto orientácie. Na druhej strane sú až agresívne organizácie, ktoré chcú silou-mocou niekoho zastupovať, pričom osobne si myslím, že na to nemajú ani mandát . A oni chcú, aby klasická rodina v ktorej sú otec, matka a deti , rovnala rodine, v ktorej budú otec a otec alebo matka a matka a možno nejaké adoptované dieťa. A toto je podľa mňa choré. Nevylučujem, že týmto ľuďom by mala spoločnosť pomôcť.
Akým spôsobom? … Tak určite, že potrebujú psychiatra. Lebo na zvládnutie takejto situácie, ktorá je vážna, potrebujú odbornú pomoc. Nehovoria už o tom, že len čas z nich je naozaj homosexuálne založená, ostatní skôr podliehajú spoločenskej homosexualite. To sú tí, ktorí majú rôzne vzory medzi spevákmi
Zdroj: Rozhovor s Petrom Muránskym (poslancom KDH) v Plus 7 dní – 24.jún 2005 (č. 26/2005, str. 26-28)

Vladimír Palko (KDH): Výroky švédskeho kňaza Ake Greena o homosexuáloch boli podľa ministra vnútra Vladimíra Palka úplne nevinnými výroky. Palko zdôraznil, že kňaz svoj postoj povedal na primeranom mieste a iná by bola podľa neho situácia, ak by urážal priamo konkrétneho človeka za jeho sexuálnu orientáciu. Palko opätovne prezentoval názor, že “homosexualita je problém a riešením nie je tváriť sa, že to tak nie je”. SITA, 25. augusta 2004

Peter Muránsky (KDH): …Donedávna tabuizovaný problém homosexuálnej orientácie nepovažuje poslanec Peter Muránský zatiaľ za dôležitý… “Som proti tomu, aby mali spoločenský status normálnej rodiny, ale proti iným zväzkom homosexuálov nie som a ani v zmysle platných zákonov nemôžem byť.” zdôraznil Muránský. Podľa neho najmä v umeleckých kruhoch, kde sa mnohí hlásia k homosexualite, vôbec nemožno hovoriť o vrodenej homosexualite. Ide spravidla o takmer stopercentné zastúpenie sociálnych homosexuálov, konštatuje Muránský… “Pre mňa znamená homosexualita spoločenský exhibicionizmus,” povedal poslanec KDH.  Denník Práca 1.03. 2001

Víťazoslav Móric (PSNS):  “Tento štát nediskriminuje inak orientovaných ľudí, diskriminujem ich asi ja, keď ich nazývam buzeranti. Pýtal som sa svojho kolegu biológa Muránskeho, či aj medzi chrobákmi sú takto čudne sexuálne orientované chrobáky. Ten mi dal jasnú odpoveď, chrobačia spoločnosť by takého jedinca vykázala na okraj živočíšneho spoločenstva, lebo nezabezpečujú, aby chrobáky nevymreli.”  Denník PRAVDA 2. 02. 2001

Ján Čarnogurský (KDH): …Zvyšovanie počtu homosexuálov v spoločnosti je ich krivdou, pretože to nie je jednoduchý život. Minimálne je to porucha, ak nie priamo choroba…  Denník PRÁCA 18. 08.2000

Alojz Rakús (KDH): …Ani s jedným z uvedených argumentov na legalizáciu registrácie partnerstva homosexuálov Alojz Rakús nesúhlasí, pretože homosexualita je psychická porucha, ktorú možno liečiť. Rôzne štúdie o efektívnosti psychoterapie ukazujú na až 52-percentnú úspešnosť.  Denník PRÁCA 18. 08.2000

Keď jedno slovo znamená veľa. Prinášame “pôvodnú” správu a “pôvodné” slová.

A že prečo máme stále problém s novinármi. Naštastie sú to už skôr takéto úsmevné drobnosti ako nejaké trápne bulvárne “stories”.  

Správa v médiách bola:  Museion: Väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy s homofóbiou

BRATISLAVA 16. mája (SITA) – Väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy s homofóbiou, teda nepríjemnými pocitmi viažucimi sa na homosexualitu, uviedla pre agentúru SITA Hana Fábry, zakladateľka a hovorkyňa prvého lesbického združenia Museion.

Ako v predvečer Medzinárodného dňa boja proti homofóbii konštatovala Fábry, problémom našej spoločnosti sú skôr ďalšie formy diskriminácie. “Preto sa domnievam, že je dôležité naďalej scitlivovať vedomie ľudí tak, aby pochopili a akceptovali myšlienku, že inakosť a rôznorodosť ju neohrozujú.” Naopak, inakosť a rôznorodosť spoločnosť obohacujú a dávajú jej životu i životu každého jednotlivca ďalší rozmer, dodala.

Cela sprava tu:http://www.sme.sk/c/3299402/museion-vacsina-slovenskej-spolocnosti-nema-problemy-s-homofobiou.html

A TOTO Je vyjadrenie citovanej aktivistky HANY:

A toto je typicky priklad, ked neautorizujete text, ktory napise redaktorka sama (aj ked nema tuto povinnost, ale je lepsie sa na autorizacii dohodnut) – jedine slovko zmenilo vyznenie celeho textu. Povedala som pre SITA, ze väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy LEN s homofóbiou, ale AJ s dalsimi dovodmi na diskriminovanie… Co uz – aspon to vyznieva pozitivne…   hana

info vo wikipedii: http://en.wikipedia.org/wiki/International_Day_Against_Homophobia

Podporné plagáty Fondation Émergence inc. (uper plagaty na stiahnutie vo foto-tlac-kvalite ! ) –
http://www.homophobiaday.org/default.aspx?scheme=1204

The European Parliament,

–   having regard to international instruments guaranteeing human rights and fundamental freedoms and prohibiting discrimination, among which notably the European Convention on the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (ECHR), (ALDE visa 1)

–   having regard to Articles 6 and 7 of the Treaty on European Union and Article 13 of the EC Treaty, which commit the EU and its Member States to uphold human rights and fundamental freedoms and provide European means to fight discrimination and human rights violations, (PSE visa 2)

–   having regard to the Charter of Fundamental Rights of the European Union, especially Article 21 thereof, prohibiting discrimination based on sexual orientation, (ALDE visa 3)

–   having regard to European Union activities to fight discrimination based on sexual orientation and homophobia, in particular the anti-discrimination Directive 2000/78/EC establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation and the 2007 Year of Equal Opportunities, (ALDE visa 4)

–   having regard to its previous resolutions on homophobia, protection of minorities and anti-discrimination policies, and notably to the resolutions on homophobia in Europe, as well as on the increase in racist and homophobic violence in Europe, (ALDE visa 5)

–   having regard to Rule 103(4) of its Rules of Procedure, (ALDE visa 6)

A.              whereas the European Parliament has monitored a proliferation of hate speech targeting the LGBT community in a number of European countries (ALDE recital A modified)

B.              Whereas statements and actions by political and religious leaders have a major impact on public opinion, they have an important responsibility in contributing positively to a climate of tolerance and equality; (new)

C.             whereas this resolution, as well as the resolution on homophobia in Europe and that on the increase in racist and homophobic violence in Europe, were triggered by these and other series of worrying events, such as the prohibition imposed by local authorities to hold equality marches and gay prides, the use by leading politicians and religious leaders of inflammatory or threatening language or hate speech, the failure by the police to provide adequate protection or even breaking up peaceful demonstrations, violent demonstrations by homophobic groups, (ALDE recital C modified)

D.             whereas equality and gay prides are planned throughout Europe and in the world in the forthcoming months, while participants and organisers facing possible physical violence targeted against them, despite their fundamental right to freedom of expression and assembly, as recalled also by the Council of Europe Commissioner on Human Rights, (ALDE recital D)

E.              whereas a 16-year old Italian named Matteo, living in Turin, has committed suicide and left two suicide notes motivating his actions due to the bullying that he faced because of his sexual orientation; whereas civil society organisations in the United Kingdom have signalled an increase in instances of homophobic bullying in secondary schools throughout the United Kingdom; whereas a gay man was bludgeoned to death in the Netherlands solely for his sexual orientation and feminine appearance, (PSE recital U modified)  

F.              whereas the EP has repeatedly asked for the completion of the anti-discrimination legislative package based on art. 13 TEC, and repeatedly asked the Commission to launch a directive prohibiting discrimination based on sexual orientation in all sectors, (ALDE recital E)

G.             whereas the European Parliament, in its resolution of 15 June 2006 on the Increase in racist and homophobic violence in Europe, already expressed its serious concern on the situation in Europe and notably in Poland, hereby condemning the declarations of incitement to hatred and violence by the leaders of the Party of the League of Polish Families and notably of the Vice-Prime Minister and Minister of Education, (ALDE recital F)

H.              whereas in March the Vice-Prime Minister and Minister for Education of the Polish government announced a draft law punishing “homosexual propaganda” in schools, and illustrated the contents of such a draft law which shall provide for dismissal, fines or imprisonment for school directors, teachers and pupils, in cases of LGBT rights’ “activism” in schools, (ALDE recital G modified)

I.                 whereas the Vice-Minister for Education of the Polish government confirmed that the administration is drafting such a law and declared that “teachers who reveal their homosexuality will be fired from work”; whereas various members of the government reacted in different ways thereby leaving it unclear whether the legislation is actually going to be proposed (ALDE recital H modified)

J.               Whereas the Vice-Prime Minister and Minister for Education of the Polish Government has expressed a desire to promote the adoption of similar laws at the European-level, (ALDE recital I)

K.              whereas the proposed legislation received the support of the Polish Government Prime Minister who declared that “promoting a homosexual lifestyle to young people in school as an alternative to normal life goes too far, and that these kinds of initiatives in schools have to be stopped”, thus presenting a distorted interpretation of education and tolerance; (ALDE recital J modified)

L.                whereas the Polish Ombudsman for Children announced that she is preparing a list of jobs for which homosexuals are unfit, (ALDE recital K)

M.             whereas the implementation of the European Union “Year of Equal Opportunities 2007” in Poland is seriously delayed since the Polish government and administration have not yet decided on the projects to be promoted, among which are those proposed by LGBT organisations, which amounts in substance to a blocking of this project in Poland, (ALDE recital M)

N.              whereas in June 2006 the State Prosecutor’s office ordered to check the funding of LGBT organisations in connection to “criminal movements” and their presence in schools, in order to find traces of criminal activities, without result, (ALDE recital N)

O.             whereas on 8 June 2006 the Polish government sacked the head of the Centre for Teacher Development and prohibited the distribution of a Council of Europe anti-discrimination official manual, and whereas the new head of the Centre stated on 9 October 2006 that “improper patterns must not be present at schools, because the objective of the school is to explain the difference between good and evil, beauty and ugliness (…) school has to explain that homosexual practices lead to drama, emptiness and degeneracy”, (ALDE recital O)

P.              whereas Terry Davis, the Secretary General of the Council of Europe, reacted to these events by stating that “the Polish government is free to decide whether it wishes to use Council of Europe’s material for human rights education, but if the teaching material is optional, the values and principles contained therein are certainly not” and expressed concern about “some politics promoting homophobia (…) and homophobic behaviours being accepted by the Government”,(ALDE recital R)

Q.             whereas the Polish government has also denied funding of projects sponsored by LGBT organisations in the framework of the European Youth Programme, and illustrated this decision in a letter to those organisations by stating that “the policy of the Ministry does not support actions that aim to propagate homosexual behaviour and such attitude among young people. Also, the role of Ministry is not to support cooperation of homosexual organizations”, (ALDE recital P)

R.             Whereas a number of positive developments can be noted as well, such as the successful gay pride in Warsaw in June 2006, the massive demonstration for tolerance and democracy in Warsaw in November 2006 after the banning of a tolerance manifestation in Poznan, the protection of the gay rights march in Krakow in April 2007,  and the fact that gay prides are no longer systematically banned; (ALDE recital S modified)

S.              whereas the European Parliament mandated the European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia to conduct an inquiry into the emerging climate of racist, xenophobic and homophobic intolerance in Poland, and asked the Commission to verify if the actions and declarations of the Polish Minister of Education are in conformity with Article 6 of the EU Treaty, while recalling the sanctions provided for its breaches, requests that remained unsatisfied, (ALDE recital T)

  1. underlines that the European Union is first of all a community of values, where the respect of human rights and fundamental freedoms, democracy and the rule of law, equality and non-discrimination are amongst its most cherished values, (ALDE par.1)
  2.  affirms that EU institutions and Member States have a duty to ensure that human rights of people living in the EU are respected, protected and promoted,  as foreseen by the European Convention on Human Rights, the European Charter of Fundamental Rights, articles 6 TEU and Directives 2000/43/EC and 2000/78/EC (ALDE par.1 modified)
  3. reiterates its request to the Commission to ensure that discrimination on the basis of sexual orientation in all sectors is prohibited by completing the anti-discrimination package based on Article 13 of the Treaty, without which lesbians, gays, bisexuals as well as other individuals facing multiple discrimination continue to be at-risk of discrimination; calls for a worldwide de-criminalisation of homosexuality; (ALDE par.3)
  4. will mark each year on May 17th the International Day against Homophobia; (ALDE par.4)
  5.  urges the European Commission to speed up the review of the implementation of the anti-discrimination directives and to bring Member States to Court in case of violation of EU obligations, (ALDE par.5)
  6. recalls to all Member States that the jurisprudence of the European Court of Human Rights has ruled that the right to freedom of assembly can be exercised even when the views are challenging to the majority of society; that in consequence discriminatory bans of Pride marches as well as not providing proper protection to those taking part in them contravene the principles protected by the ECHR and invites all competent authorities and notably local authorities to authorise the marches and properly protect participants, (ALDE par.6 modified)
  7. condemns the discriminatory remarks by political and religious leaders targeting homosexuals, since they fuel hate and violence, even if withdrawn afterwards, and asks to the respective organisations’ hierarchies to condemn them, (ALDE par.7 modified)
  8. reiterates its invitation to all Member States to propose legislation to overcome the discriminations lived by same-sex couples, and asks to the Commission to make proposals to ensure that the mutual recognition principle is applied also in this field to ensure free circulation of all persons in the EU without discriminations, (ALDE par.8 modified)
  9. Expresses its solidarity and support for fundamental rights activists and defenders of equal rights for LGBT  people; (ALDE par.9 modified)
  10. urges Polish competent authorities to refrain from proposing or adopting a law as described by the Vice-Prime Minister and Polish Minister of Education, or from implementing intimidating measures against LGBT organisations, (ALDE par.10)
  11. calls on the Polish competent authorities to publicly condemn and take measures against declarations by public leaders inciting discrimination and hatred based on sexual orientation; believes that any other behaviour would constitute a violation of art. 6 TEU; (ALDE par.11)
  12. requests the Polish authorities to facilitate the implementation of the Year of Equal Opportunities 2007, and requests the Commission to monitor the implementation of the 2007 Year of Equal Opportunities, in particular the clause of funding being conditional on ensuring that all grounds of discrimination are addressed equally in the national programmes, (ALDE par.12 modified)
  13. Requests the Conference of Presidents to send a delegation to Poland for a fact finding mission, with a view to getting a clear picture of the situation and enter into dialogue with all parties concerned, (ALDE par.13 modified)
  14. instructs its President to forward this resolution to the Commission, the Council, the governments of the Member States, the accession and candidate countries and the Council of Europe. (ALDE par.14)

SOURCE: IPPF European Network
http://www.ippfen.org/

excerpt from INTRODUCTION: Internacionala Pride 2006, Zagreb – “To live freely”, a parade of LGBTIQ persons took place in Zagreb, June 22nd through 25th, 2006. The event put emphasis on the rights of freedom of assembly, expression and speech.

(viac…)

The Intergroup on Gay and Lesbian Rights welcomed news the European Court of Human Rights ruled the ban of the Warsaw Gay Pride in 2005 a violation of Articles 11 on freedom of association and assembly, 13 on effective remedy, and 14 on prohibition of discrimination. The honourable judges of the Strasbourg Court were unanimous in their decision highlighting the ‘crystal clear’ nature of the situation. The news follows the adoption of a resolution in the European Parliament condemning the rise of homophobia in Europe and in particular in Poland.  

 

“I am extremely pleased by this ruling,” Michael Cashman (UK/PSE), President of the Intergroup on Gay and Lesbian Rights responded, “It is a vindication of everything that we have been saying about the actions of the Government of Poland against the fundamental freedoms of Polish LGBT men and women. This ruling is first and foremost the victory of courage; it took courage for Polish LGBT activists to decide to fight this decision right through to Strasbourg. Their actions were rewarded, and in doing so have become shining examples of what it is to be a human rights defender in 21st Century Europe.”  

“This is one victory on the long road to equality,” new Vice-President of the Intergroup on Gay and Lesbian Rights Lissy Gröner added, “I hope that the competent authorities in other European states who are thinking of banning Pride and Equality Marches will take note of this verdict. There is no avoiding the issue, LGBT men and women too have human rights to be able to assemble in a peaceful manner. It is their responsibility to ensure that these rights are respected.” 

Sophie in `t Veld, Vice-President of the Intergroup added, “This judgement lays down an important marker ahead of this year’s gay pride marching season. I acknowledge that since the case was introduced in 2005, the Polish authorities have duly authorised and protected such marches which have taken place successfully in Warsaw in 2006 and last month in Krakow. The judgement however extends to all local authorities in the Member States of the Council of Europe who must now abide by the fundamental principles of non-discrimination and freedom of assembly.”

ENDS

For further information on the European Parliament’s Intergroup on Gay and Lesbian Rights please visit the following website:

http://www.lgbt-ep.eu/

Práve dnes skončili v Záhrebe jedinečný festival Queer Zgreb. Bol to už piaty ročník a viac info nájde na stránke http://www.queerzagreb.org/

Strána ponúka zaujímavý vhľad do procesu, v rámci ktoreho sa queer aktivisti a aktivistiky pokúšajú chorvátskej spoločnosti predstaviť zároveň aj redefinovať pojem QUEER. Chorvátsko je samozrejme iné ako Slovensko, ale určité podobnosti tu sú – post-komunistická, patriarchálna a homofóbena dimenzia spoločenského priestoru, v ktorom si queer hľadajú prípadne hlasito vydupávajú svoje miesto.