Archive for the ‘adopcia’ Category

Ľahšia adopcia

Napsal Peter

Čtvrtek, 14 srpen 2008

Podľa nového návrhu zákona by sa pre Holandské lesbické páry mala stať adopcia oveľa jednoduchšou záležitosťou než doteraz. Ide o prípady, keď do lesbického partnerstva jedna partnerka prináša dieťa z predchádzajúceho vzťahu (resp. manželstva). Súčasný zákon síce umožňuje, aby si partnerka matky dieťaťa adoptovala prinesené dieťa, ale to len po súhlase súdu …

ZDROJ: www.rogy.cz

Link na celý článok: http://radio.rogy.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=1621&Itemid=143

Reklamy

ENGLISH SUMMARY:

Norway has adopted full marriage rights of gay and lesbian couples, including full parents rights, rights for adoption and artificial insemination assistance. More information in links at the end of post.

  

V stredu prijal Nórsky parlament pomerom hlasov 84 ku 41 novú legislatívnu úpravu, ktorá plne zrovnoprávňuje homosexuálne a heterosexuálne páry.

Nový zákon nahradil legislatívu z roku 1993 o možnosti uzatvárať registrované partnerstvá, ktorá bola v Európe prijatá ako jedna z prvých.  V novom zákone sú teplé a heterosexuálne páry zrovnoprávnené ako v otázkach možnosti práva uzatvoriť manželstvo, tak aj adopcie detí a právo na štátom podporovanú asistenciu pri umelom oplodnení pre lesbické páry. Pre lesbický pár bude platiť, že ak sú v stave manželskom v momente, keď jedna z nich otehotnie prostredníctvom umelého oplodnenia, druhá partnerka získava rovnaké rodičovské práva od momentu počatia, aké by mal aj manželský heterosexuálny pár. V prípade adopcie, získavajú obaja partneri (aj v gejskom aj lesbickom páre plné rodičovské práva.

Najkontroverznejšie je vnímaný najmä nárok na štátom podporovanä asistenciu. Oponenti namietajú, že úloha muža je redukovaná na darcovstvo spermi. Identita darcu musí byťpodľa zákona známa, aby dieťa v dospelosti, ak sa rozhodne malo možnosť vyhľadať svojho biolgického otca. Legislatíva Nórska umožňuje zdravotníckym pracovníkom odmietnuť asistovať pri umelom oplodnení lesbického páru z dôvodu výhrady svedomia.

Homosexualita bola v Nórsku trestná do roku 1972. Od vtedy sa stalo Nórsko jednou z najprogresívnejších a najliberálnejších krajín v tejto oblastí. Podľa ministerky pre deti a rovnosť tento zákon predstavuje historický krok Nórska smerom k rovnosti a rovnoprávnosti.  Zákon by mal vstúpiť do platnosti koncom tohto roka alebo začiatkom roka 2009.

Nórsko sa pridalo k piatim ďalším krajinám, ktoré garantujú aj teplým párom plné manželské práva (Španielsko, Belgicko, Holandsko, Južná Afrika a Kanada).

 

 

ZDROJE:

Slovenský rozhlas, vysielanie 13.6.2008

PINK NEWS: http://www.pinknews.co.uk/news/articles/2005-7933.html

ADVOCATE: http://www.advocate.com/news_detail_ektid55738.asp

Yahoo news: http://news.yahoo.com/s/afp/20080611/lf_afp/norwaygayrights_080611183615

Oficiálna nórska vládna stránka a informácia Ministerstva pre deti a rovnosť o zabezpečovaní LGBT práv: http://www.norway.org/policy/gender/gay/homo.htm

 

 

V ostatnej relácií TV Markíza na telo sa Monika Beňová – slovenská euro-poslankyňa opäť postavila na stranu detí vychovávaných LGBT rodičmi. Podporila aj adopcie LGB pármi.

SME vydalo správu o relácii NA TELO:

Beňová: Prečo by si homosexuáli nemohli adoptovať deti?

Flašíková-Beňová zároveň vyjadrila podporu registrovaným partnerstvám. Ako uviedla, nevidí dôvod, prečo by si nemohli uplatňovať práva väčšinovej spoločnosti aj homosexuáli, ak sú to slušní ľudia. Inštitút manželstva v tomto kontexte považuje za niečo úplne iné ako inštitút registrovaného partnerstva.

Súhlasila by aj s tým, aby si mohli adoptovať dieťa. “Vždy je potrebné sledovať záujem dieťaťa. A žiadne dieťa by nemalo byť predmetom pokusov,” komentoval adopciu homosexuálnym párom Lipšic. Beňová pripomenula, že pre dieťa je prvoradé, aby vyrastalo zahrnuté láskou. Ak uznáme, že homosexuáli sú rovnako slušní ako my, nemôžeme im toto právo upierať. Lipšic nechce diskriminovať homosexuálov, manželstvo ale nevzniká len preto, že sa muž a žena majú radi, ale že sú schopní splodiť dieťa.

 

Celý článok tu: http://www.sme.sk/c/3916982/Benova-Preco-by-si-homosexuali-nemohli-adoptovat-deti.html

 

Poslednú júnovú sobotu (pri príležitostí nepokojov v Stonewall, ktoré sa symbolicky považujú za odštartovanie verejného LGBT hnutia, hoci to sa rozbehlo už omnoho skôr) chystajú organizátori a organizátorky v BRNE QUEER pochod, dúhovú paráda na akú sme zvyknuté z iných miest, kde takéto pochody majú dlhú tradíciu.

 

Proti pochodu sa ohradili niektorí politici a cirkevní predstavitelia. Vadí im jedná z tém pochodu: nerovné podmienky pre adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.

 

To však nie je jediná téma. Chytili sa jej samozrejme neprajníci. Pochod chce poukázať na rozmanitosti a ukázať že rôznorodosť je pre spoločnosť prínosom.

 

To že si politici a cirkevníci zobrali na paškál práve tému adopcií, by nás nemalo prekvapiť. Téma je pre nich bezpečnejšia ako rôznorodosť. Akceptovať rôznorodosť je príliš nebezpečné ale triafať sa do čierneho terča adopcií je ľahké a zdá sa, že sa im ľahšie argumentuje o tom, prečo by teplá rodina nemala byť prirodzeným prostredím pre výchovu detí. Čo na tom, že tieto argumenty stoja na vode.

 

Dokonca by nás ani nemalo prekvapiť, že vyťahujú na aktivistov akési prísľuby o tom, že keď sa uchádzali o registrované partnerstvo prisľúbili, že otázka detí sa riešiť nebude. Pravda je taká, že sa neriešila v zákone, ale otázky deti treba riešiť. Nielen v kontexte adopcií. A teraz nemám na mysli len praktické argumenty o tom, že deti v teplých rodinách žijú a potrebujú mať legislatívne ukotvené a ošetrené vzťahy k svojim rodičom, k tým, čo sa o nich starajú.

 

To čo považujem za dôležité je to čo zvyčajne ostane v týchto debatách skryté. Pristupujeme na kompromisy registrované partnerstvo, lebo uznávame právo väčšiny na ochranu „výlučnosti manželstva.“ Ale prečo sa nebavíme o výlučnosti manželstva a to čo znamená? Znamená to svadbu pred bohom? Výchovu detí? Ich plodenie? Alebo morálny imperatív heterosexuálnej manželskej dvojice? Kedy sa konečne začneme baviť o tom, čo je podstatné? O  heteronormatívnej opresívnej a xenofóbnej podstate našej kultúry, ktorá zraňuje nielen teplé menšiny ale presahuje všetky rôzne rámce a premieta sa do opresie a vylúčenia širokého spektra menšín aj ne-menšín (napr. rodová diskriminácia žien)

 

viac info: článok  Pochod homosexuálů vadí církvi i politikům na brnenskom denníkuhttp://brnensky.denik.cz/zpravy_region/duhova-vlna-vadi-cirkvi-i-politikum20080414.html 

Plagáty politických strán volebnej kampane v lete 2006 na Slovensku ponúkali šancu na slušný život pre všetky rodiny. Mnohým z nás je jasné, že to bolo, bohužiaľ, iba predvolebné heslo, a potrvá poriadne dlho, kým sa naozaj naplní v reálnom živote, nech už tieto voľby dopadnú akokoľvek. Na to, aby sa sľuby skutočne plnili, je potrebná náležitá dávka politickej kultúry. To, čo nám najviac chýba, je aspoň závan schopnosti akceptovať rôzne názory a spoločne viesť krajinu v skutočnej politickej „koalícii” – koalícii, ktorá možno sleduje jeden cieľ, ale zároveň rešpektuje rozmanitosť. Politici a političky by sa mohli priučiť čosi z feministickej a queerovskej teórie o koaličnej politike – bolo by úžasné, keby sa o to aspoň pokúsili.  
Niektoré rodiny sa však do kategórie „všetky rodiny” včleňujú len veľmi ťažko. Čo na tom, že oni a ony sú rodinami. Pre ne a pre nich, ale aj pre mnohé a mnohých z nás a občas aj pre LGB aktivistov, nie sú LGB rodiny tým, čo si automaticky predstavíme, keď sa povie „všetky rodiny”. Adoptované deti v heterosexuálnych rodinách, slobodné matky, a možno aj „slobodní otcovia” sú typy rodín, ktoré sa v politických diskusiách aspoň sem-tam spomenú, a tak sa nám naše chápanie rodín pomaly, ale predsa rozširuje. Hovoriť verejne o LGB rodinách je však stále tabu.

Keďže sa Slovensko tak rado porovnáva s Českom, využijem príklad Českej republiky napr. aj preto, lebo Česká republika nedávno prijala zákon o registrovanom partnerstve. Možno namietať, že tento príklad nie je celkom primeraný, keďže ani český zákon otázku LGB rodín nerieši. Pokúsim sa ukázať, že aj napriek tomu je príklad českej cesty vhodným poučením. Česká republika má totiž nielen registrované partnerstvo, ale popri ňom aj celkom ojedinelý projekt Family reunion (http://www.family-reunion.net/). Všetky lesbické mamy a gejskí otcovia, alebo tie a tí, čo sa nimi chcú stať, o webovej stránke projektu už pravdepodobne vedia, alebo by ju mali čím skôr navštíviť. Ostatní by ju mali navštíviť ak už nie z povinnosti, tak aspoň zo zvedavosti.

Obyvateľky a obyvatelia Českej republiky sa nebáli témy registrovaného partnerstva tak ako podľa niektorých prieskumov slovenská verejnosť, ale získať ich tiež nebolo ľahké. Česká Gay a lesbická liga sa s rovnakou odvahou postavila aj k téme lesbických a gejských rodín – a to už sa o slovenskej súčasnej aktivistickej lobby povedať nedá. Český projekt a stránka Family reunion sa neobjavili sčista-jasna potom, ako sa v Českej republike podarilo dosiahnuť prijatie zákona o registrovanom partnerstve, t.j. až vtedy, keď už táto téma bola bezpečná a prestala „ohrozovať” prijatie registrovaného partnerstva. O téme gejských a lesbických rodín sa otvorene hovorilo už dávno predtým, napr. veľmi výrazne dominovala na jeseň minulého roku na ostatnom GLBT filmovom festivale Mezipatra, ktorý už dlhé roky zapúšťa korene na českej filmovej scéne. Téma lesbického a gejského rodičovstva bola námetom mnohých filmov, motívom sprievodnej fotografickej výstavy, ako aj predmetom verejných diskusií s publikom počas festivalu. Tu niekde možno nájsť počiatky projektu Family reunion – práve pod touto hlavičkou sa odštartovalo hrdé zviditeľňovanie gejských a lesbických rodín na festivale.

Nebolo to vždy tak, a ako ukazuje aj text Věry Sokolovej, nielen verejnosť, ale aj niektorí gejskí aktivisti mali v minulosti k tejto téme problematický a skresľujúci vzťah. Voliť vhodné argumenty nie je vždy ľahké, najmä v politickom prostredí, a občas sa vedome alebo nevedome podarilo vysloviť veci, ktoré sa síce usilovali obhajovať tému homosexuality, v konečnom dôsledku však vyznievali homofóbne. Podľa Viery Sokolovej obrat priniesli najmä ženské aktivistické hlasy, ale ani ona neredukuje tému LGB rodín iba na lesbické rodiny. Naopak, vyzdvihuje, že práve v dôsledku rodových a homofóbnych stereotypov sú z témy GLB rodičovstva vyčleňovaní gejskí muži, pričom úzko vymedzený ostáva aj priestor pre formulovanie emocionálne plnohodnotných rodičovských identít heterosexuálnych mužov. Viac než inde sa práve v tejto téme ukazuje, že rodové stereotypy škodia v porovnateľnej miere ženám aj mužom. Feministické hnutia, smery, iniciatívy, projekty a idey tak ponúkajú šancu zlepšiť tento svet nielen pre ženy, ale aj pre mužov.

Na Slovensku sme však iní. Teplí aj neteplí, Slovensko, ako sa zdá, má v obľube špecifické cesty a zvláštnosti. Vatikánska zmluva, ojedinelá v regióne bývalého postkomunistického bloku, deklarácia o zvrchovanosti kultúrnych hodnôt či voľby nie „za”, ale „proti niekomu” – to je len zopár príkladov z nie-teplej agendy. Ale zdá sa, že i teplá agenda je špecifická. Zatiaľ čo v Českej republike možno sledovať vývoj od homofóbnych argumentov voči gejským a lesbickým rodinám (prítomných aj v LGBT komunite) k odvahe verejne diskutovať o týchto témach aj v čase reálnej šance dosiahnuť registrované partnerstvo, na Slovensku mám v súčasnosti pocit, že z akýchsi prapodivných – vraj pragmatických – dôvodov kráčame smelo VZAD.

Keď konečne téma registrovaného partnerstva pred rokmi zaznamenala po viacerých pokusoch aj odozvu politikov i médií, začala sa zlatá éra gejsko-lesbického aktivizmu. Bol ňou rok 2000 a roky nasledujúce: sformovala sa Iniciatíva Inakosť a návrh zákona o registrovanom partnerstve (premenovanom na životné partnerstvo) sa nakoniec dostal do parlamentu. V decembri roku 2000 prebehla prvá verejná diskusia na odbornej úrovni – konferencia „Spoločná cesta k inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku”. Príspevok Marianny Šípošovej, jednej z hovorkýň InIn, k téme gejského a lesbického rodičovstva a homosexuálnej rodiny ocenili všetky prítomné a prítomní. Tak ako v Čechách nedávno, ani slovenské gejsko-lesbické aktivistické lobby už pred šiestimi rokmi napodiv nevnímalo tému LGB rodín ako ohrozenie snáh o registrované partnerstvo, keď priamo pod hlavičkou takto označenej konferencie M. Šípošová svoj príspevok predniesla. Téma gejsko-lesbických rodín nechýbala ani v publikácii Neviditeľná menšina, ktorá bola projektom nadácie Občan a demokracia. Bola určená učiteľkám a učiteľom na školách, ktorým informácie o problematike sexuálnej orientácie a sexuálnych menšín chýbali nielen v učebných osnovách, ale aj v ponuke učebných pomôcok. Gejská a lesbická, ale ani širšia verejnosť nemala v tom čase s témou GLB rodín toľko „problémov”, ako sa to javí dnes. Z môjho pohľadu autorky textov o LGB rodinách, psychologičky, LGBT aktivistky, a zároveň zdieľateľky ne-heterosexuálnej identity sa mi zdá, že na Slovensku dnes vyrážame míľovým krokmi – bohužiaľ – smerom späť.

Súčasný návrh zákona o životnom partnerstve, o ktorom sa v ostatnom čase rozpútala trochu predvolebná, veľmi nesmelá a miestami aj veľmi argumentačne slabá diskusia, naozaj otázku LGB rodín nerieši. Aký postoj dnes zaujímame k tejto skutočnosti? Niektorí LGB aktivisti a politickí predstavitelia (napr. ANO, KSS) zdieľajú názor, že neriešenie otázky LGB rodín je „výhodou”, vďaka ktorej by možno mal takýto zákon aj reálnu šancu uspieť v slovenskom parlamente. Tento názor by nebol taký nepochopiteľný, keby spomínané politické strany nedodávali, že zákon, ktorý by akékoľvek ustanovenia riešiace otázky rodičovských práv a povinností, napr. aj nebiologických registrovaných partnerov voči biologickým deťom ich partnerov, predsa len obsahoval, by nikdy nepodporili. A to nielen dnes, ale ani o desať, dvadsať či tridsať rokov.

Mám nutkanie napísať, že tomu rozumiem, ale v skutočnosti ani pri najväčšej snahe pochopiť údajnú „pragmatickosť” tohto rozhodnutia sa s týmto postupom LGB aktivistov nemôžem stotožniť. Takéto zmýšľanie a argumenty preň chtiac-nechtiac, vedome alebo nevedome, nenaznačujú nič menej ako to, že homosexualita nie je v poriadku.

Niekto, ako napr. lesbická mama, lesbická spolumama (nebiologická mama – partnerka biologickej mamy), lesby a geji, ktoré a ktorí chcú vychovávať dieťa, alebo aj „obyčajná” heterosexuálna mama či heterosexuálny otec, môžu považovať tento pokus o „pragmatický kompromis” za skôr nevýhodný ako výhodný. Zdieľam tento názor. Som presvedčená, že keď odmietame verejne hovoriť o tom, prečo niekto považuje LGB rodičovstvo za problém, prečo by geji a lesby nemali byť vhodnými rodičmi či už pre adoptované alebo vlastné deti, tak pripúšťame, že na tom mysterióznom argumente – „nie je vhodné” – je niečo pravdivé. Pravdivé na ňom nie je nič, je to obava, ktorá nepramení z ničoho iného ako z presvedčenia, že homosexualita je vlastne nejakým spôsobom chorá – zvrátená.

Miesto pragmatickej (a podľa mňa skôr pochybnej) „vhodnosti” rozhodnutia nehovoriť o tabuizovanej téme gejského a lesbického rodičovstva v rôznych podobách by som naopak privítala otvorenú diskusiu. Rada by som sa spýtala, čo zástankyne a zástancovia týchto argumentov myslia vyjadrením „nikdy by sme za túto hranicu nešli”, alebo dokonca že „homosexuáli (prípadne homosexuálne rodiny) ohrozujú tradičnú rodinu”. Privítala by som aj mnohé ďalšie argumenty, ktoré možno ešte ani nezazneli. Privítala by som šancu, ak už aj nie na slušný život pre tieto rodiny, tak aspoň šancu na otvorenú diskusiu o tom, prečo si poniektorí myslia, že tieto rodiny a títo občania sú niečo menej ako heterosexuálne rodiny alebo heterosexuálni občania. Obávam sa však, že otvorená diskusia s vecnými argumentmi je zatiaľ na Slovensku utópiou. Schopnosť otvoriť sa dialógu pritom nemusí znamenať žiadnu katastrofu. Ak tento priestor otvoríme, nevyskočia na nás žiadne „skazy ľudstva” ako z Pandorinej skrinky, ale pôjde naozaj o veľa – o šancu na slušný život pre všetkých z nás, naozaj pre všetkých z nás.

Ak diskusia niekoho ohrozí, tak len tých, ktorí sú presvedčení, že početnosť nahrádza vecnosť a že hlasitý názor znamená názor „pravdivý a jediný správny”. Ohrozia sa pozície tých, čo vďaka nerovnovážnemu systému majú možnosť uplatňovať moc nad ostatnými a z pozície tejto „moci” budia dojem, že ich individuálne názory a záujmy sú názorom a potrebami väčšiny.

Je zrejmé, prečo sa diskusii bránia odporcovia LGB rodín z radov ochrancov „tradičnej rodiny”. V hĺbke duše veria, že homosexualita je choroba a úchylka, no v tomto svetle by boli vykreslení len neradi. Prečo sa však dnes diskusii vyhýbajú aj niektorí LGBT aktivisti? Stáva sa naša menšina sama miestom mocenskej kontroly, kontroly marginálnych postojov a potrieb?

Ak áno, tak je to zatiaľ proces neuvedomovaný. Je smutné, že je to pohyb spiatočnícky, pretože kedysi sme v tejto veci boli ďaleko vpredu – tam, kde sa nedávno dopracovala aj česká komunita. My sa naopak vraciame späť. A to je škoda.

Článok bol publikovaný v roku 2006 na http://www.aspekt.skhttp://diskriminacia.altera.sk 

strunče:

1) adopcie LGBT pármi budú možno na Floride povolené.

2) LGBT páry a páry mimo manželstva by mali mať rovnaké výhody u zamestnávateľov ako manželské páry.
March 19, 2008 4:35 PM PDT
Weston Senator Wants To End Gay Adoption Ban
 CBS4 Miami Wed, 19 Mar 2008 8:00 AM PDT
 Hoping to reverse a three decades old ban on
adoptions by gay and lesbian couples because of their
sexual orientation, state Senator Nan Rich of Weston
has introduced a new bill that would instruct judges
to consider the child’s best when placing them in
permanent homes.
FYI Miami
 Miami Today Wed, 19 Mar 2008 8:09 AM PDT
 EXTENDED BENEFITS: As Miami-Dade County considers
extending employee benefits to unmarried heterosexual
and gay and lesbian couples, a second proposal would
extend the same benefits to others who are dependent
on county employees

V skratke: V Nórsku, by podľa nového návrhu zákona, v prípade, že prejde mohli páry rovnakého pohlavia mali byť rovnoprávne nielen v adopciách ale aj pri žiadosti o umelé oplodnenie

March 15, 2008 4:35 PM PDT

New bill proposes marriage rights for gay couples The Norway Post Sat,

15 Mar 2008 1:23 AM PDT

 Homosexual couples may be evaluated as prospective adoptive parents on an equal basis with heterosexual couples. – Lesbian spouses and cohabitants have the same access to assisted fertilization as heterosexual couples and cohabitants.

S skratke: V Mississipi chcú zakázať nezobratým párom adoptovať deti.

March 7, 2008 4:39 PM PST
LATEST HEADLINES
 PlanetOut Fri, 07 Mar 2008 10:14 AM PST
 A bill in the Mississippi state Senate would bar
cohabiting unmarried couples, including gay and
lesbian couples, from adopting children. The proposed
law is an effort to close a loophole that allows gay
couples to adopt.

V decembri 2006 hostila Bratislava putovnú vernisáž fotografií Jany Štěpánovej, Josefa Rabary, Radany Dungelovej a Zdeňka Ulricha, zachytávajícich málo diskutovanú tému gejského a lesbického rodičovstva, s názvom
 

Family Reunion: Plné detí sú tie svety

Fotografie stredoeurópskych homosexuálnych rodičov a ich detí spolu s diskusiou o aktuálnych GLBT témach moderovanou Michalom Hvoreckým sa pokúsia osloviť verejnosť počas otvorenia výstavy v sobotu 9. decembra 2006 v OPEN GALLERY, na Baštovej 5 v Bratislave.

Na otvorení sa zúčasťnilo viacero zaujímavých hostí zo Slovenska a strednej Európy (Rakúska, ČR).

Fotografie boli vystavené do 22. decembra 2006.

Táto výstava bola organizovaná Alterou, ktorá týmto chce vrelo poďakovať partnerovi Iniciatíve Inakosť a podporovateľom výstavy, Open Society Foundation, Slovensko-český ženský fond, Strana zelených a naši priatelia. Realizátor projektu Family Reunion je STUD Brno.

Viac informácií o projekte nájdete na stránke projektu Family Reunion: http://family-reunion.net/hp-reunion/ 

QueerForum, Bratislava, 28. 2. 2008

Neformálna expertná a aktivistická sieť QueerForum víta, že europoslankyňa za stranu SMER – SD Monika Beňová-Flašíková po prvý raz na slovenskej politickej scéne verejne podporila možnosť adopcií detí lesbickými a gejskými pármi.

V diskusnej videorelácii Na výsluchu u Karola Sudora na tému registrovaných partnerstiev Monika Beňová-Flašíková vyjadrila názor, že sexuálne menšiny by mali užívať rovnaké práva ako väčšinová spoločnosť a uviedla tiež, že ona osobne je aj za možnosť adopcie detí.

„Považujeme vystúpenie Moniky Beňovej-Flašíkovej za prelomové, pretože na Slovensku konečne zaznel názor, ktorý reflektuje aj hlasy za plné zrovnoprávnenie našich partnerských zväzkov, a teda aj s možnosťou adoptovať si dieťa,” uviedla Hana Fábry, lesbická aktivistka zo siete QueerForum.

„Vítame tieto vyjadrenia najmä preto, že signalizujú novú nádej pre otváranie očí a akceptovanie skutočnosti, že už dnes vyrastajú v rodinách gejov a lesieb deti, a že táto skutočnosť nie je žiadnym morálnym strašiakom alebo ohrozením rodiny ako takej, ako sa doposiaľ usilovali prezentovať niektorí politici a političky. Gejovia a lesby, ktorí a ktoré sú rodičmi, a ich deti, majú mať rovnaké práva,” doplnila psychologička zo siete QueerForum Andrea Sváková a dodala: „Domnievame sa, že rodiny ako také, nielen heterosexuálne a na manželstve založené, ale napr. aj jednorodičovské rodiny, prípadne aj rodiny, v ktorých deti vychovávajú dvaja muži alebo dve ženy, si zaslúžia rovnakú mieru ochrany a rešpektu v našej spoločnosti.”

QueerForum súhlasí s názorom Moniky Beňovej-Flašíkovej, že sa spoločnosť, v ktorej existujú politickí predstavitelia, verejne a beztrestne prezentujúci homofóbne názory, nemôže hrdiť prívlastkom demokratická. „Dúfame, že podobné názory časom prevládnu aj vo vláde a v parlamente a že téma naplnenia práv sexuálnych menšín konečne prestane byť ideologickou rozbuškou, ale sa stane témou, ktorú je potrebné vecne riešiť, pretože na jej výsledky nečakajú len gejovia a lesby, ale aj celá spoločnosť, ak chce byť skutočne demokratickou,” zdôraznila Hana Fábry.