Archive for the ‘Q monitor(media)’ Category

13. januar 1998, Namestie sv. Petra, Rim. Osamely putnik poklakol pred bazilikou a … Vzplanul ohnom ako obrovska pochoden.

Polial sa benzinom a zapalil. V nedalekej nemocnici si pretrpel svoj posledny deviatnik, svoj posledny nemy krik k Bohu.

Vo Vatikane pred 10 rokmi od 13. do 23. januara 1998 pomaly umieral 39 rocny homosexualne orientovany Alfredo Ormando.

Zanechal po sebe niekolko listov, basne, rozpracovane knihy. Zo vsetkych je jasne, aky vnutorny konflikt ho viedol k ukonceniu zivota (bez)mocnym vykrikom v srdci Katolickej Cirkvi. “V srdci Cirkvi budem laskou” znamy vyrok od Terezie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnutelnym ohnivym stlpom, vykricnikom, otazkou, vyzvou. Napriek snahe namiesto uctivej minuty ticha nastolit trvale ticho o jeho zivote a smrti, uplne zamlcat vobec jeho existenciu.

Vatikan cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super strucne prehlasenie, podla ktoreho niet lepsieho vysvetlenia pre Alfredov skutok nez “rodinne motivy…” Ale ano, da sa to aj tak chapat, Alfredo skutocne prezival ku Katolickej cirkvi vztah ako k rodine. O to bolestnejsie musel pocitovat neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zranovanie, marginalizaciu, ktore jemu a milionom jemu podobnych Cirkev vytrvalo komunikuje.

Ucenie Katolickej cirkvi a homosexualna orientacia.

To priviedlo Alfreda Ormanda k zapalnej obeti vo Vatikane, to priviedlo mnohych k poprave na zapalenych hraniciach v stredoveku, to privadza mnohych k neuhasitelnemu psychickemu utrpeniu, depresiam a samovrazdam v sucasnosti.

Alfredo vyrastal v katolickej rodine, ministroval v detstve, pripravoval sa na knazstvo vo frantiskanskom seminari. Aj ked sa knazom nemohol stat, dalej hladal svoju cestu v Cirkvi. Vdaka jej uceniu, postoju, castym vyjadreniam kleru i beznych veriacich tu cestu aj nasiel. K sebaupaleniu na vatikanskom namesti.

Jeho zivot a smrt hovoria viac nez by mohli povedat stovky vedcov a ich prednasok. Vo svojom denniku pred smrtou napisal: “Budu si mysliet, ze som blazon, ked som si vybral Vatikan ako miesto, kde sa upalim. Ja vsak dufam, ze pochopia posolstvo, ktore chcem zanechat: Je to protest proti Cirkvi, ktora demonizuje homosexualitu – a tak vlastne demonizuje stvoreny svet, lebo homosexualita je sucastou stvorenstva… Nebojim sa zivota po smrti. Ak Boh neexistuje, nemam sa co bat. Ak Boh existuje, potom musi byt spravodlivejsi, lepsi a milosrdnejsi nez Boh prezentovany Cirkvou… Odchadzam teda ako jeden z ‘demonov’, aby vas uz svojou pritomnostou viac neurazal, aby uz nevyvolaval vo vas zhnusenie, aby ste sa mu uz nemuseli obracat chrbtom, ked ho stretnete… Nedokazal by som viac popierat, maskovat svoju lasku, nemohol by som viac existovat v tej nezmyselnej marginalizacii, nevedel by som viac zit v tej nekonecnej osamelosti… Nebojim sa smrti. Odchadzam domov…”

Preco nenasiel domov v Cirkvi, v spolocenstve krestanov? Preco ta osamelost, neprijatie a nepochopenie? Preco ta bolest, ten celozivotny konflikt, ktory tisice inych uzatvara v celozivotnej samote, vedie k psychiatrii aj k samovrazdam? A dokedy este…?

Venujme im chvilu spomienky

http://www.soulforce.org/article/340 – Alfredov pribeh a iniciativy, ktore inspiroval

http://www.january13.org/   “Svetovy den za dialog vo veci nabozenstva a homosexuality”

– jedna z iniciativ zrodenych z Alfredovej smrti

http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ – view trailer – 10 min. ukazka z pripravovaneho celovecerneho dokumentarneho filmu o zivote a smrti Alfreda Ormanda

Vdaka za porozumenie

Neformalne zdruzenie Medzipriestor

http://medzipriestor.ganymedes.info/

Článok láskavo poskytol Medzipriestor. Ďakujeme.

Reklamy

Desmod – Niekto ti to povie skor nez ja

 na youtube http://uk.youtube.com/watch?v=vWLIypxXboM

 ale napr. aj na officialnej stránke desmodu:

http://www.desmod.sk/video_klipy_niekto.php

 ale happyend necakajte  :o(

ZDÁ SA, že ani PO roku sa nič nové ako obyčajné BLA BLA BLA z úst ČaploFICOvskej vlády neurodilo. Akurát SLOTA trochu vyostril, Gabura okorenil a Iniciatíva Inakosť v rozpakoch hľadí smerom do zeme či na dno svojej ružovej hrude. Pôvodný článok: Čaplovič sľubuje, pink world sa opatrne raduje vyšiel v polke augusta 2006.Najprv pán Čaplovič vo štvrtok (10.8.2006) celému pospolitému slovenskému a ostatnému ľudu prostredníctvom agentúry SITA vytrúbil dohodu vlády s cirkvami o tom, že oni (cirkvi) nebudú otvárať výhradu svedomia ak im oni (vláda) za to dajú na zlatom podnose hlavu registrovaného partnerstva. A na druhý deň už pán vicepremiér v štátnej roztrubovni – v Slovenskom Rozhlase pozitívne ohlasoval, že je pripravený otvoriť diskusiu o registrovanom partnerstve nielen s koaličníkmi ale aj s mimovládnými organizáciami.

ŠTVRTOK 10.8. 2006

Na dohode s cirkvami zverejnenej vo štvrtok je pozoruhodné, že s cirkvami, sa zdá, na túto tému vláda ochotne diskutuje a vyjednáva, ale názor nás teplých na druhú časť predmetného obchodu (keďže sa nás týka) už zdá sa nikoho nezaujíma. Že by znova o nás bez nás? To sme tu už raz mali. A vôbec, tento trhový obchod je veľmi prapodivný. Nadpráva jednej náboženskej skupiny (nad napr. neveriacimi alebo veriacimi v iné cirkvi) boli na miskách trhových váh vyvážené občianskym právom skupiny diskriminovaných občanov a občianok, ktorí si poctivo platia svoje dane, a ešte sa z nich podporuje aj cirkev onej spomínanej náboženskej skupiny. K občianskej neposlušnosti formou neodvádzania daní sa zatiaľ vyzývať nechystám. Možnosť analyzovať štvrtkové a piatkové vyhlásenia pána Čaploviča si nemôžem nechať ujsť. .Podľa p. Čaploviča, dôvodom prečo pristúpila vláda na tento nepísaný konsenzus, je že vláda by nerada spoločnosť znovu delila a traumatizovala rôznymi krajnými vyhláseniami z jednej alebo z druhej strany.

Toto znie ako ďalšia obľúbená trhová metóda – miešanie hrušiek z jablkami. Zatiaľ čo spoločnosť by bola určite traumatizovaná po prijatí výhrady vo svedomí pre privilegovanú skupinu veriacich, nakoľko by predstavovala nadpráva pre vymedzenú skupinu ľudí, a tých druhých vyznávajúcich tú nie-správnu vieru, alebo nevyznávajúcich žiadnu registrovanú vieru, by dokonca diskriminovala, či ich v uplatňovaní ich vlastných práv dokonca obmedzovala, v prípade registrovaného partnerstva k ničomu takému nedochádza.

Zatiaľ čo výhrada vo svedomí napr. katolícky zmýšľajúceho gynekológa by mohla ohroziť druhého človeka, napr. život napr. nedobrovoľne tehotnej ženy alebo aspoň jej právo rozhodovať o svojom tele (do určitej hranice), využitie práva na registrované partnerstvo neohrozuje nikoho. Podobným príkladom by bola túžba katolícky veriaceho učiteľa vynechať evolúčnú teóriu alebo sexuálnu výchovu o antikoncepčných prostriedkov zo vzdelávania, ktorá by upierala právo na informácie a vzdelanie detí a ich rodičov. Registrované partnerstvo naopak zaväzuje iba dvoch ľudí, ktorí ho uzavrú k vzájomným právam a povinnostiam. A druhého koho zaväzuje sú inštitúcie ako sú banky, úrady, nemocnice – smerom k nim zoficialňuje rodinnú situáciu klienta / pacienta – tak aby aj úradne bol rešpektovaný reálny rodinný stav – t.j. že údaje o zdravotnom stave má právo vedieť registrovaný partner, že rozhodovať o život zachraňujúcich procedúrach má životná družka alebo, že majetok ale aj dlhy, ktoré možno spolu narobili, sú spoločné – lebo oni dvaja alebo ony dve sú rodinou. Banka alebo nemocnica ako inštitúcia ako právnická osoba nemá občianske a ľudské práva, tie prislúchajú jednotlivcom. Ak by sa to aj riaditeľovi / riaditeľke nemocnice či banky osobne nepáčilo, jeho/jej povinnosťou je postupovať voči klientom / pacientom nediskriminačne. V prípade, že neexistuje oficiálne papierové uznanie vzťahu dvoch osôb rovnakého pohlavia, k takejto diskriminácií – nerovnakému zaobchádzaniu – naďalej bude dochádzať.

Jeho prijatie by predovšetkým prestalo traumatizovať skupinu diskriminovaných občanov a občianok, ktorí sú znevýhodnení v porovnaní s inými dospelými ľuďmi, ktorí sa rozhodli svoj partnerský záväzok zoficiálniť (a teda oficiálne prijať nielen práva ale aj povinnosti voči sebe navzájom -ako to z manželstva vyplýva). Pripúšťam, že by prijatie registrovaného partnerstva mohlo „traumatizovať” niektorých homofóbne naladených občanov, tak ako antidiskriminačný zákon pravdepodobne „traumatizoval” neo-nacistov a neo-fašistov, pretože ochraňuje menšiny, nielen etnické a rasové pred ich nenávisťou, fyzickými a verbálnymi útokmi, alebo rôznymi nepriamymi a sofistikovanými formami diskriminácii.

Tento druh “traumatizácie” netolerantnej menšiny spoločnosti ju ale v skutočnosti nijako osobne neohrozuje a teda podľa definície vlastne ani netraumatizuje – ich osobné priestory a práva nikto neobmedzuje. Iba im ukazuje že homofóbne, xenofóbne, rasistické, sexistické a iné obdobné správanie nie je v spoločnosti vítané, pretože chceme zakladať našu spoločnosť na demokratických a občianskych princípoch, ktoré si kladú za cieľ dávať všetkým občanom a občiankam rovnaké práva a hlavne šancu žiť svoje životy naplno a bez obmedzení realizovať svoj osobný potenciál.

Je nutné však dodať, že vo štvrtkovom vyhlásení p. Čaplovič pripustil, že sexuálne menšiny sú osobitný problém, ktorému sa nemôžeme vyhnúť. Podľa jeho slov „Marginalizácia, vytláčanie istej skupiny ľudí zo spoločnosti, je principiálne nebezpečné, pretože založí do budúcnosti situáciu, ktorá sa bude ťažko riešiť. Chceme vytvoriť priestor, aby sa na Slovensku začalo o tom diskutovať.” Aj keď osobne by som radšej bola za to, aby sa nehovorilo o „probléme” ale o „téme,” jeho ochota diskutovať je v porovnaní s predošlým období a v neposlednej rade aj v porovnaní s informáciou o „nepísanej dohode” s cirkvami pokrokom. Keď už nič iné, pokrokom je aspoň to, že niektoré politické strany sú ochotné o situácii gejov a lesieb diskutovať – a nerobia to v stave vypočítavosti, napr. pred voľbami, keď sa ktosi snaží vyhrabať zo zúfalo prepadnutých preferencií svojej skompromitovanej liberálnej strany.

Podpredseda vlády Čaplovič by podľa svojho štvrtkového vyjadrenia dokonca rád otvoril otázku financovania cirkví. Vyjadrili sa síce opatrne ohľadom konkrétnych výsledkov tejto diskusie, ale zdá sa, že sú aspoň ochotní o tom diskutovať a nenechať sa vydierať tajnými dohodami s cirkvami a hlavne prázdnymi frázami od nadčasových hodnotách. Keby sme sa riadili nadčasovosťou, niektoré náboženstvá a duchovné koncepcie by si mohli prednostné právo určovať svetu ako sa má žiť mohli uzurpovať dávno pred kresťanstvom, resp. katolicizmom. Ale tie aspoň majú toľko chochmesu, že skromne mlčia, alebo len nemajú takú politickú moc. Vyberte si.

Trochu zo svojej motivácie ohľadom otvárania otázky financovania cirkví odhalil pán Čaplovič aj poznámkou o tom, že si vie predstaviť jej zapojenie do misionárskych aktivít a aktivít v prospech rómskej komunity. Ale viac sa od neho asi očakávať asi nedalo.

PIATOK 11.8. 2006

Ako si však vysvetliť piatkové vystúpenie p. Čaploviča v národnej roztrubovni? Titulok tlačovej agentúry SITA tento krát hlásal, že Čaplovič chce presadiť registrované partnerstvoPodľa správy SITA totiž pre večerný Rádiožurlnál SRO Čaplovič vyhlásil, že by o registrovanom partnerstve privítal diskusiu: “Áno, som osobne za prijatie takéhoto zákona s tým, samozrejme, že nie som za to, aby si mohlo takéto partnerstvá adoptovať deti. Toto je pre mňa podstatné.” Dokonca vyhlásil, že sa nebráni ani spolupráci s mimovládnymi organizáciami: “Ak diskusia aj s mimovládnymi organizáciami alebo vôbec s celou spoločnosťou prijme takýto konsenzus, som ochotný v spolupráci s ich zástupcami takýto zákon pripraviť.” Otázka je akých mimovládnych organizácií sa chce pýtať na názor, a ešte podstatnejšie je, či mu ako dôkaz o celospoločenskom konsenze nestačia ostatné prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že registrované partnerstvo už dlhší čas podporuje viac ako polovica populácie.

Koaliční partneri zo SNS a ĽS-HZDS sú očividne v rozpakoch. Pre SNS je to myšlienka neprijateľná a pre pána Slotu osobne zrejme aj „traumatizujúca.” HZDS ako vždy opatrne lavíruje a bla bla bla frázami sa pokúša zakryť to, čo si skutočne myslí: že je v podstate rovnako nacionalistické a národniarske a teda aj proti-homosexuálne a homofóbne naladené ako SNS. Poslanakyňa HZDS Beáta Sániová obhajuje rozpačitý postoj argumentom o citlivej otázke, ktorá m dve roviny – medicínsku a spoločenskú. Kde sa nabrala medicínska otázka v kruhoch HZDS ostáva záhadou, nakoľko téma „liečenia” homosexuality” je doménou pána Rakúsa z KDH, ktorý svojou unikátnou psychiatrickou praxou jednoznačne ašpiruje na Nobelovú cenu za pokrok v medicíne, ktorú mu však očividne pro-homosexuálne Švédsko určite z čisto ideologických dôvodov doposiaľ odopieralo :o)

Iniciatíva Inakosť meno Hana Fábry samozrejme slová p. Čaploviča privítala. Podľa InIn je možnosť uzatvárať zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia súčasťou občianskych práv a života spoločnosti. Hana Fábry jednoznačne pozitívne: “Samozrejme, že to vítame a veľmi sa tešíme, rozhodne ponúkanú spoluprácu prijímame.” Držíme im palce.

Aby sme však neprepadli predčasným oslavám, treba dodať, že p. Čaplovič, sa chystá najmä diskutovať a hrany obrusovať, o prijatie zákona o registrovanom partnerstve zubami nechtami silou mocou bojovať určite nebude. Spor v koalícii hneď v prvom povolebnom roku si predsa Ficovci predsa len dovoliť nemôžu. . “Ide o diskusiu, nejde o prijatie ad hoc zákona. Nech každý si povie svoj názor, hrany sa budú vzájomne obrusovať a pripravíme taký zákon, ktorý bude vyhovovať všetkým. Netreba sa báť tieto tabuizované témy otvárať na Slovensku, pretože tým, že ich neotvárame, že ich odsúvame, tým pádom slúžime niekomu inému na Slovensku a neslúžime občanom Slovenskej republiky,” skonštatoval pre SRo.

Každopádne štvrtkové a piatokvé vyjadrenia pána Čaploviča, nech už sú akokoľvek rozmanitné a občas aj vzájomne protichodné, tým pozitívnym je aspoň vôľa diskutovať. Tohto jediného sme sa v ostatných rokoch nemali šancu domôcť. Poslednou stranou, ktorá bola ochotná otvorene o tejto téme hovoriť bola dnes už mŕtva a zabudnutá Strana demokratickej ľavice. Dnes, zdá sa, ako by začala v Smer-áckych kruhoch kde tam presakovať aj skutočná pro-občianska ľavicová politika. Otázkou zostáva, nakoľko dlhodobo konzistentná bude vôľa otvorene diskutovať. Možno sa najbližších dňoch po horúcich HZDS – SNS – SMER rokovaniach dočkáme ešte zaujímavejších a pozoruhodnejších vyjadrení.

Predsa len, i keď žijem v pink svete, ružové okuliare nenosím. A len ťažko sa mi predstavuje ako pán premiér Fico bude vedieť zladiť Čaplovičovu ochotu diskutovať a presadzovať aspoň ako taký pro-občiansky prístup, ktorý tieto ostatné dva dni naznačujú, s doposiaľ známymi a dosť tvrdými otvorenými homofóbnymi názormi pána Slotu

Vyhlásenie Iniciatívy Inakosť nájdete na stránke http://www.changenet.sk/?section=spr&x=219172

Z rozhovoru uvádzame len ukážky. Celý rozhovor je na adrese:  

http://www.sme.sk/c/3434594/ivan-kobner-liecba-homosexuality-je-somarina.html

 

Aj my sami musíme zmeniť správanie. Nestačí vykrikovať “akceptujte ma, lebo som teplý”, tvrdí v rozhovore pre SME.sk homosexuál, ktorý si želal vystupovať pod menom IVAN KOBNER. 

S rozhovorom ste súhlasili pod podmienkou, že ostane zachovaná vaša anonymita. Prečo?

Nejde o mňa, ale o moju širokú rodinu. Akceptovali, aký som, ale cítim, že potrebujú istú ochranu, lebo nie je jednoduché vyjsť s niečím takým na verejnosť. Možno by to bolo pre ľudí pod vlastným menom bolo dôveryhodnejšie, ale mne je jedno, či to tak bude pôsobiť. Neriešim to. 

(viac…)

Tak sme sa práve dozvedeli novinku v relácii ‘Na telo’.

Jej autor p. Čarnogurský na to prišiel. Zistil, že pán Gabura má morálne právo vyjadrovať sa k životu homosexuálnych občanov urážlivo a dehonestujúco. Prečo? Lebo je to teológia a navyše má pán Gabura deväť detí z ktorých každé bude (samozrejme okľukou cez štátny rozpočet) prispievať na dôchodok homosexuálnym občanom či predstaviteľom Inakosti.

Celý blogový príspevok na sme blogoch: http://baranek.blog.sme.sk/c/101116/Macko-mudruje-Carnogursky-verzus-Benova.html

Bratislava 11. júla 2007 (TASR) – Slovenská národná strana (SNS) úplne vylučuje, že by niekedy podporila zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia a diskusiu, ktorú chce na túto tému viesť podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič považuje za zbytočnú. “Na túto otázku má SNS programovo aj hodnotovo dlhodobo ujasnený názor a vo vzťahu k slovenskej spoločnosti je to hádzanie hrachu o stenu,” povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

Pôvodný článok na sme.sk: http://www.sme.sk/c/3390247/SNS-nepodpori-zakon-o-registrovanom-partnerstve.html

Tlačová správa

Iniciatíva Inakosť sa v Európskom parlamente zúčastnila na konferencii frakcie Strany európskych socialistov “2007 – Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých: Socialisti za spravodlivú a mierumilovnú spoločnosť”.

(viac…)

Švédsko sa pripravuje povoliť uzatváranie manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia cirkevným obradom v rámci luteránskej cirkvi. Nový zákon o takzvanom rodovo neutrálnom manželstve by mal vstúpiť do platnosti v januári 2008. Viac tu:
http://www.sme.sk/c/3370472/Luterani-vysli-v-ustrety-gayom.html

Krátené úryvky z článku: Registrované partnerství: jedno denně

Celkem 346 homosexuálních párů si za první rok platnosti zákona o registrovaném partnerství řeklo v Česku své “ano”. Většinou do svazku vstoupili muži. Norma, která umožňuje osobám stejného pohlaví uzavírat svazky, platí od loňského července.


…. O přijetí zákona usilovaly organizace homosexuálů léta. Díky němu už nemusí partneři či partnerky mnohé záležitosti spojené se svým soužitím, jako je například možnost dědit, řešit zvláštními smlouvami. Zákon upravuje mimo jiné vznik i zánik svazku. Zajišťuje právo na informácie
o zdravotním stavu protějšku. Ukládá i vyživovací povinnost. Adopci dětí ale neumožňuje. Partneři a partnerky nemají ani nárok na vdovecký či vdovský důchod, společné jmění a zdanění.Podle představitelů Gay a lesbické ligy (GLL), která se na prosazení zákona podílela, nynější norma není ideální. Podle zkušeností párů je problematická například úprava majetkových vztahů. Nemožnost společného jmění komplikuje při rozchodu dělení majetku. Nedostatečné je podle aktivistů i upravení práv a povinností k dětem. Mnohé páry totiž mají vlastní potomky. Bez problémů není ani přístup ke svazkům s cizinci.

Přes dvě třetiny Čechů a Češek si myslí, že by homosexuálové měli mít právo na uzavření partnerství, ale ne na adopci. Zatímco v roce 2005 s osvojením dětí souhlasila třetina lidí, letos to je jen 22 procent. Před dvěma lety by sňatky gayů a lesbických žen nevadily 42 procentům dotázaných, nyní 36 procentům.

Celý článok na: http://www.lidovky.cz/registrovane-partnerstvi-jedno-denne-dx2-/ln_domov.asp?c=A070619_123250_ln_domov_vvr 

Dve baby, dvaja muži ako gejský a tanečný pár spolu s heteropárom doprevádzali v rámci STV programu HIT STOROČIA s jednoduchým názov LÁSKA. Že by sa v slovenskej televízii nenápadne začalo blízkať na lepšie časy?

Nájdete to už na YOU TUBE:

http://www.youtube.com/watch?v=48FIYPjL68U

(za upozornenie vďačíme Dankovi a Hane)