Posts Tagged ‘homofóbia’

 pink spieva aj toto … What kind of father would take his own daughter’s rights away?
And what kind of father might hate his own daughter if she were gay?

preklad voľný: Aký otec by odoprel práva svojej dcére? Aký otec by znenávidel svoju dcéru, ak by bola lesba?  

Celý text v english viď dole, titulky CZ priamo vo videu …

(viac…)

Reklamy

Len tak rozmýšlam, keď čítam správu vytiahnutú z archívu (viď nižšie), či by sa na Slovensku našlo na pochod mestom 70 gejov a lesieb, ktorý by si niečo podobné nenechali ľúbiť? Asi priveľa snívam …

My radšej pojdeme pochodovať do bezpečia anonymnej viedne … Ale ani sa ľuďom nedivím … S takýmito holohlavcami premnoženým v našej populácií a bandov policajtov, ktorá radšej hedvigu obviní z klamstve, než aby si riadne urobila svoju robotu a vyšetrila skutok, ktorý sa očividne stal, ani nemožno čakať, že by sme sa jedného dňa dočkali na Slovensku nejakej teplej demonštrácie v štýle: sme tu, sme hrdí, trhni si nohou … alebo že by áno?

Protestný pochod proti homosexuálom bol riadne ohlásený

NITRA 18. marca (SITA) – Zhruba 70 mladých ľudí, prevažne chlapcov s vyholenými hlavami, dnes v Nitre protestovalo pochodom proti homosexuálom a registrovaným partnerstvám. Ich presun zo železničnej stanice na Svätoplukovo námestie monitorovali štátni i mestskí policajti. Na organizácii pochodu sa podieľalo hnutie Národný odpor, ktoré je známe extrémne pravicovými názormi. Mladí skandovali heslá ako „Národný odpor, ulice sú naše” či „homosexuáli nemajú žiadne práva”. Na transparente mali napísané „zákony prírody platia pre všetkých” a mávali čierno-bielo-červenými vlajkami. Po príhovore, v ktorom zdôrazňovali zvrátenosť homosexuálnych zväzkov a vyjadrili negatívny postoj k registrovaným partnerstvám, sa zhromaždenie rozišlo.

Ako agentúru SITA informoval náčelník Mestskej polície v Nitre Miloš Hajnovič, pochod bol vopred nahlásený. „Splnili si všetky náležitosti v zmysle zákona, preto ho mesto nemohlo zakázať,” skonštatoval. Rušenie verejného poriadku nezaznamenali.

Národný odpor pochodoval Nitrou aj v marci. Vtedy vyjadrovalo zhruba 200 mladých ľudí záporný postoj k drogám. Skandovali heslá ako „drogy nechceme, drogy sú z Afriky”, nevyhli sa však ani heslám, ktoré nemali s drogami nič spoločné ako „antifa je na smiech”.

18. 5. 2007 18:36:00 | Copyright © SITA 2007 – http://www.sme.sk/c/3303573/Protestny-pochod-proti-homosexualom-bol-riadne-ohlaseny.html

V najnovšom čísle týždenníka ŽIVOT sa dočítate o príbehu Ľuba Tancera, učiteľa cirkevnej školy, ktorej vedeniu prekáža, že je gej, ale najmä že je verejný gej, ktorý sa angažuje napr. zbieraním podpisov pod petíciu za registrované partnerstvá.

článok nie je k dispozícii na webe. Skúste ŽIVOT č. 24 z 11.6.2007. Na Queeringu prinášame úryvky z Ľubových názorov.

Ľubo hovorí napr. aj toto:

“Chce to len odvahu a nezostať skrytý. Kto sa schováva, vlastne plní priania konzervatívnych pravičiarskych kruhov, ktoré sa snažia gejov a lesby vytlačiť na perifériu, zatlačiť ich do spoločenskej neviditeľnosti a znemožniť im tak dosiahnutie svojich práv”

Hovorí aj postoji cirkvi k veriacim gejom a lesbám : “Sme vytláčaní zo spoločenstva, dávajú nám najavo – ak si “takýto,” nepatríš medzi nás. Ja napriek tomu cítim, že patrím medzi kresťanov, a mrzí ma, že s tým majú problém. Vyberám si do ktorého kostola pôjdem. Najradšej chodím do jedného anglicky hovoriaceho spoločenstva.  …   Cirkev sa čuduje, že stratila celú túto komunitu, ale to je len dôsledok toho, ako sa k nej správa. Sú vytlačení na perifériu, a preto radšej sklamaní odchádzajú”

O dvojitej morálne cirkevníkov zas toto: “V Španielsku, typicky katolíckej krajine, prijali zákon o manželstve homosexuálov. V Madride na to reagovali obrovskými demonštráciami, do ulíc vyšlo milíón obyvateľov. Na čele sprievodu stálo 17 biskupov. Neskôr bola demonštrácia proti vojne v Iraku. Prišlo dvojnásobné množstvo obyvateľov, ale ani jeden cirkevný hodnostár.  Cirkev je priam posadnutá, akoby nič iné nerobili, len naháňali gayov, ale keď ide o zásadnejšie veci, je im to jedno”

„Ak sa budeme riadiť len verejnou mienkou, neskôr bude ťažké povedať nie pedofílii a incestu,“ reagoval predseda talianskej biskupskej konferencie Bagnasco na návrh zákona o registrovaných partnerstvách.

Zamieňanie pedofílie a homosexuality už začína byť bežnou pseudoargumentačnou metódou kadejakého pseudointelektuála.  Nielen talianskych biskupov.  Kto im však dá priestor pre publikovanie týchto paškvilov? Kryptokatolícky .týždeň si túto jedinečnú priležitosť nenechal ujsť.  viď článok  Nové ľudské práva? IMRICH GAZDA na http://www.tyzden.com

Táto správa bola spracovaná v rámci workshopu – Sexuálna orientácia a pohlavie verzus prístup k zamestnaniu a jeho výkon, vzdelanie, ktorý prebehol 21.2.2007 počas konanie otváracej konferencie k Európskemu roku rovností príležitostí (organizátor konferencie: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva). 

Východiskový stav

Súčasná antidiskriminačná legislatíva chráni občanov a občianky Slovenska s menšinovou sexuálnou orientáciou pred diskrimináciou iba v úzko vymedzenej oblasti pracovnoprávnych vzťahov.  Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie nie je explicitne zakázaná v oblastiach, akými sú napríklad vzdelávanie, poskytovanie tovarov a služieb, zdravotná starostlivosť alebo sociálne zabezpečenie. Diskriminácia gejov a lesieb tak v našej spoločnosti naďalej pretrváva i napriek antidiskriminačnej legislatíve, a to najmä z dôvodu pretrvávajúcich predsudkov a negatívneho obrazu homosexuality. Gejovia a lesby sa v prípadoch diskriminácie na základe sexuálnej orientácie len zriedkakedy zvažujú možnosť obrátiť sa na právnickú kanceláriu a vstúpiť do súdneho sporu. Dôvodom býva neraz okrem slabej ochrany v rámci antidiskriminačnej legislatívy aj celkom legitímna obava zo zverejnenia a hlavne „ prepierania” otázky sexuálnej orientácie pri prerokovávaní súdneho sporu, inými slovami obava z vystavenia sa riziku diskreditácie obete namiesto riešenia samotného prípadu.

Diskriminácia v prípade ľudí s homosexuálnou a bisexuálnou orientáciou neraz býva veľmi skrytá a presahuje rámec prístupu k zamestnaniu či jeho výkonu alebo prístupu ku vzdelaniu. Prejavuje sa vo veľmi jemných a na prvý pohľad zdanlivo neškodných formách. Jedným z alarmujúcich príkladov aktuálnych i v súčasnom období sú napr. homofóbne výroky politických predstaviteľov, v ktorých sa vyjadrujú na tému úchylnosti „homosexuálov, presviedčajú verejnosť , že by „títo ľudia” nemali pracovať určitých pozíciách – napr. učiteľských postoch, hovoria o „liečení homosexuálov” a podobne. Výroky tohto charakteru pôsobia možno pre časť vzdelanej populácie (a neraz aj pre médiá) skôr komicky. Ich následne prezentovanie (najmä médiami, ale aj prostredníctvom reakcií ostatných politikov a političiek) bez dostatočne znepokojujúcich komentárov je pre väčšinu spoločnosti skôr signálom o tom, že predsudky, ktoré voči homosexuálom ľudia majú, sú oprávnené a opodstatnené, ale najmä že sú beztrestné. Túto situáciu by sme mohli prirovnať nenávistným a rasistickým výrokom, ktoré sú paragrafmi o „hanobení rasy” zakázané a teda aj postihnuteľné. Škodlivosť verbálnych útokov napr. na rómsku komunitu sa vníma s rovnakou mierou vážnosti ako útoky fyzické. V prípade homosexuálne orientovaných ľudí sú však nenávistné a hanobiace prejavy rovnakej kvality vnímané skôr anekdoticky a miera ich škodlivosti je vo významnej miere podceňovaná.

Podľa vnútro-komunitného výskumu diskriminácie gejov, lesieb a bisexuálov z roku 2002 malo skúsenosť s verbálnymi útokmi, teda obťažovaním až 43 % ľudí s pomedzi 251 respondentov a respondentiek, pričom vo viac ako troch štvrtinách týchto prípadov zažili ľudia túto skúsenosť opakovane (tri ale aj viac krát). Slovné znevažovanie vo verbálnych útokoch neraz dopĺňalo aj vyhrážanie sa a hrubá bezohľadnosť, spomedzi príkladov možno spomenúť napr. verejné diskreditovanie lesbického dievčaťa jej učiteľom sprevádzané zosmiešňovaním, ktoré bolo adresované rodičom, spolužiakom a ostatným učiteľkám a učiteľom v škole, ktorú navštevovala. Výnimkou nie sú aj vyhrážky najbližších, t.j. rodiny, hroziace  vyhodením z domu práve z dôvodu sexuálnej orientácie. Vyskytlo sa aj nočné telefonické obťažovanie či nadávanie do „vyjebaných a skurvených buzerantov” a rôzne iné adresné nenávistné nápisy na verejne dostupných miestach v mieste bydliska obete (na poštovej schránke a pod).

Až 15 percent respondentov a respondentiek spomínaného prieskumu malo skúsenosť s priamymi násilnými útokmi, čo predstavuje spolu 37 obetí. Ako najčastejšieho páchateľa uvádzali neznámu osobu (15 prípadov) a druhou najčastejšou skupinou boli policajti (9) a spolužiaci (9), treťou známi (8). Medzi páchateľmi však boli aj susedia, rodinní príslušníci či spolupracovníci. Čísla spolu predstavujú viac ako 37 prípadov práve z dôvodu, že až 43% z nich zažilo útoky opakovanie (tri a viac krát). Ako príklady týchto útokov možno uviesť napr.: napadnutie v dopravnom prostriedku, naháňanie skupinou útočníkov po ulici a sexuálne napadnutie, kopance, fackanie, hrozba zbraňou, nútenie obete k vyzlečeniu sa, znásilnenie mladej lesby otcovým priateľom-susedom, pretože to zatiaľ „neskúsila so žiadnym mužom”.

Nie je teda prekvapením, že polovica respondentov uviedla, že svoju orientáciu na verejnosti skrývajú úplne a ďalších 35 % čiastočne. Naviac mnohí gejovia, lesby a bisexuáli sú necítia bezpečne ani pred najbližšími a uvádzajú, že sú nútení skrývať svoju orientáciu aj pred blízkymi či priateľmi (až 54 % úplne a ďalšia tretia čiastočne, teda niekedy).

Podľa spomínaného prieskumu má len málo ľudí skúsenosti priamou s diskrimináciou v zamestnaní. Iba 3 % uviedli skúsenosť s odmietnutím pracovného miesta z dôvodu sexuálnej orientácie, 4 % ľudí boli  presvedčené a ďalších 8 % malo podozrenie, že im bol odmietnutý postup alebo povýšenie z dôvodu sexuálnej orientácie a 6 ľudí % malo skúsenosť s prepustením alebo odobratím funkcie z dôvodu sexuálnej orientácie. Najvýraznejší podiel ľudí – viac ako štvrtina –  uviedli, že čelili prejavom obťažovania v zamestnaní z titulu sexuálnej orientácie. Všetky tieto čísla spojené s diskrimináciou v zamestnaní, v prístupe k nemu alebo v jeho výkone je nutné vnímať v kontexte. Sexuálna orientácia nie je charakteristika, ktorá je na prvý pohľad evidentná ako napr. farba kože. Je teda možné uplatniť stratégie ako svoju identitu utajiť, resp. ju nezverejniť. Drvivá väčšina respondentov a respondentiek uviedla, že svoju orientáciu v zamestnaní skrýva (55% tak činí vo všetkých zamestnaniach a 34 % v niektorých zamestnaniach) a iba 11% ľudí uviedlo, že svoju orientáciu v pracovnom prostredí neskrývalo. Gejovia a lesby sú teda nútení voliť stratégie skrývania svojej identity, aby sa vyhli prejavom obťažovania a diskriminácie aj na pracovisku, keďže ako ukázali predošlé čísla, majú časté skúsenosti s prejavmi obťažovania či dokonca fyzickými útokmi na verejnosti a v rodine. V pracovnom prostredí naviac musia skrývať svoju identitu nielen z potreby zachovania osobnej integrity, ale neraz aj z praktických dôvodov – voľných pracovných pozícií nie je nadbytok a zabezpečenie existenčných potrieb je neraz prvoradou motiváciou v snahe o prežitie.

Napriek tomu, že prieskum bol zrealizovaný pred prijatím antidiskriminačnej legislatívy, môžeme povedať, že naznačuje významné aspekty, resp. trendy v oblasti  diskriminácie gejov, lesieb a bisexuálok a transgender osôb, ktorá pokračuje aj po prijatí antidiskriminačnej legislatívy. Diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, resp. identity sprevádza významný špecifický aspekt, ktorým sa odlišuje od ostatných prejavov diskriminácie zameranej na ľudí, ktorých charakteristiky sú na prvý pohľad zrejmé (napr. pohlavie/rod, viditeľné zdravotné postihnutie, farba pleti). Je ním práve skrytá povaha diskriminácie, ktorá sa deje nielen v priamej rovine ale aj na úrovni domnienok, presvedčení a predsudkov, voči ktorým citlivosť v našej spoločnosti zatiaľ vo významnej miere absentuje. Diskriminácia sa tak stáva neviditeľným a podceňovaným fenoménom, čoho dôkazom sú aj výsledky eurobarometra názorov verejnosti na problematikou diskriminácie. Vďaka celospoločenskému kontextu pretrvávajúcej homofóbie ostávajú gejovia, lesby, bisexuálky a transgender osoby izolovaní ani nie tak v ghetách a osadách, ako vo svojom vlastnom vnútri a súkromí – sú nutné skrývať svoju identitu ako vo verejnosti tak pred svojimi blízkymi a známymi a obmedzovať tak svoj životný priestor a ľudský potenciál. Ich legitímne požiadavky na rovné zaobchádzanie a rovné práva s ostatnými občanmi sú naopak považované za nadštandardné požiadavky ako napr. v prípade zákona o registrovanom partnerstve, ktorý je mnohých krajinách Európskej únie, vrátane susednej Českej republiky dnes už bežným štandardom.

V perspektíve vyššie načrtnutých nedostatkov antidiskriminačnej legislatívy a východiskovej situácie teda možno jednoznačne konštatovať, že pre mnohých gejov a lesby ostáva alternatíva žiť naplno otvorene a až následne sa prejavom diskriminácie brániť právnou cestou stále iba čisto abstraktnou teoretickou možnosťou, ktorú si nemôžu dovoliť. Nemôžu si ju dovoliť nielen z finančného hľadiska (vzhľadom na podmienky iniciovania občiansko-právnych sporov ale aj potreby existenčného zabezpečenia), ale najmä z dôvodu veľmi neistého výsledku daného právneho sporu, keďže im zákon neposkytuje dostatočnú a explicitne zadefinovanú ochranu. Túto skutočnosť ilustrovala aj pracovníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré uviedla príklady občanov, ktorý sa v ostatnom období obrátili na Stredisko so žiadosťou o právnu pomoc súvisiacich so sexuálnou identitou. V jednom prípade bol potenciálny zamestnanec na pozíciu učiteľa v prijímacom konaní dopytovaný na sexuálnu orientáciu a v druhom prípade mladí transsexuál čelil domácemu násiliu, ako aj sexuálnemu násiliu a obťažovaniu v práci. V tomto prípade obeť zvolila radšej odchod do cudziny ako riešenie prípadu pred súdom. Ani v prvom prípade obeť nezvolila riešenie súdnou cestou. Iné prípade neboli zdokumentované a nie sú známe ani zástupcom a zástupkyniam organizácií zastupujúcich záujmy gejov, lesieb a bisexuálov. Posledným ale rovnako kľúčovým faktorom sú pretrvávajúce homofóbne predsudky, a podceňovanie závažnosti diskriminácie na základe sexuálnej orientácie resp. identity, ktoré paralyzujú ľudí z homosexuálnej, bisexuálnej a transgenderov menšiny pri iniciovaní boja za ochranu svojich občianskych a ľudských práv.

Súčasné problémy

Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že v súčasnosti vo vzťahu k homosexuálnej a bisexuálnej menšine v kontexte zamestnanosti ale aj ostatných verejných služieb a práv, a v kontexte politickej a verejnej reprezentácie agendy homosexuálnej menšiny, vrátane otázok občianskych a ľudských práv naďalej pretrvávajú tieto problémy:

1) Absentuje politická reprezentácia, ktorá by sa otvorene stotožnila sagendou občianskych aľudských práv homosexuálnej menšiny. Naopak prevažuje váhanie a tendencia otvárať diskusiu, ktorá už je vskutočnosti otvorená abeží najmenej od roku 2000. Neakceptovateľnosť diskriminácie na základe sexuálnej orientácie (vrátené verbálneho znevažovania aobťažovania) ešte stále nie je široko celospoločensky prijímanou hodnotou nielen na a úrovni laickej verejnosti ale ani samotnej politickej reprezentácie. Napriek tomu, je možno konštatovať, že vporovnaní spredchádzajúcimi rokmi nastal aspoň určitý pozitívny posun, keď sa termín „sexuálnej orientácie” vrámci rovností príležitostí aspoň na verbálnej deklaratórnej úrovni stáva súčasťou prezentovanej agendy.

2) Voverejnom, najmä mediálnom ale aj politickom diskurze prevažuje konfrontačný tón a naopak absentuje ľudsko-právny rozmer. Naďalej pretrváva podceňovanie závažnosti aškodlivosti verejných prejav homofóbie apredsudkov voči homosexuálnym spoluobčanom aobčiankam. Ahoci aj v tomto ohľade možno badať pomalé pozitívne posuny, existujú významné rezervy, ktorým sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pri homofóbnych prejavoch nielen politikov absentuje ich odsúdenie vkontexte jednoznačnej neakceptovateľnosti znevažovania anenávistných prejavov, ktorá pri iných menšinách nie je spochybňovaná. Významnou rezervou je aj skutočnosť, že vo verejnoprávnych médiách neexistuje priestor na prezentáciu homosexuálnej abisexuálnej menšiny vymedzený na pravidelnej báze, tak ako je to pri ostatných etnických anáboženských skupinách (pozitívnym príkladom je vtejto oblasti napr. Česká verejno-právna televízia spravidelným týždenníkom pre homosexuálnu, bisexuálnu a transgednerovú komunitu)

3) Právna ochrana pred nerovným zaobchádzaním je vprípade diskriminácie na základe sexuálnej orientácie veľmi limitovaná, málo jednoznačne pomenovaná, vpodstate „bezzubá” avpraxi takmer nevyužiteľná. Za tri roky od prijatia zákona nebol iniciovaný vtejto oblasti žiaden súdny spor svyužítím anti-diskriminačnej legislatívy, napriek tomu, že prieskum mapujúci diskrimináciu tesne pred prijatím zákona ukázal, že vzávažným prípadom diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie aidentity dochádza veľmi často.

4) Osobitným problémom ostáva sexuálne obťažovanie anásilie, ktorý je nielen vo všeobecnosti ale aj vsúvislosti so homosexuálnou menšinou veľmi podceňovaný, a najmä absentuje účinná právna ochrana vtýchto veľmi závažných aobzvlášť zraňujúcich prípadoch diskriminácie.

5) Vprezentovaní podpory opatrení smerujúcich k „zamestnanosti bez diskriminácie” chýba popri koncepcii zamestnávateľa ústretového voči rodine aj širšia koncepcia zamestnávateľských organizácií ústretových voči všetkým znevýhodňovaním skupinám (vrátane občanov sinou sexuálnou orientáciou), resp. organizácií proaktívne sa zasadzujúcich orovné zaobchádzanie so všetkými zamestnancami azamestnankyňami, vrátane znevýhodňovaných skupín. Len veľmi málo zamestnávateľov prijíma vnútorné politiky alebo kolektívne zmluvy, ktoré by zabezpečovali napr. rodovú rovnosť alebo vôbec rovnosť príležitostí ako takú. Otázka postavenia homosexuálnej menšiny azákazu diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie resp. identity je poslednou vrade, ak vôbec nejaký rad existuje. Ojedinelé firmy, ktoré takéto politiky majú, ich prevzali so zahraničných centrál sídliacich vkrajinách, kde sa ochrana pred diskrimináciou arovnaké zaobchádzanie či poskytovanie benefitov aj ugejov, lesieb, bisexuál atransgenderov považuje za štandard.

6) Chýbajú poradenské služby pre obete diskriminácie ztitulu sexuálnej orientácie a identity, ktoré by poskytovali služby aj nad rámec právneho poradenstva.

7) Chýbajú inštitucionálne mechanizmy, ktoré by zabezpečovali monitorovania, vyhodnocovanie prípadne prijímanie nápravných opatrení vprípadoch diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, či identity.

8) Závažným problémom naďalej ostáva absencia právnej úpravy životných partnerstiev gejov alesieb. Vmnohých oblastiach života (zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, prístup ktovarom aslužbám, majetkovoprávne vzťahy) sú gejské alesbické páry zdôvodu absencie legislatívneho rámca upravujúceho ich vzťahy neúmerne znevýhodňované, napr. už len tým, že sú nútení knadbytočným anadštandardným právnym úkonom, ktorých právna sila aistota naviac ani nie je dostatočne účinná včase, keď dôjde na praktickú fázu uplatnenia si svojich, heterosexuálom inak bežne dostupných práv.


 

Navrhované opatrenia

Diskutujúca skupina sa vzhľadom na vyššie pomenované problémy  zhodla na súbore nasledovných opatrení, ktoré by sa mohli stať nielen súčasťou agendy nielen práve otvoreného Európskeho roka rovností príležitostí, ale aj obdobia po roku 2007.

  • I. novelizovať antidiskriminačný zákon tak, aby zrovnoprávnil osoby smenšinovou sexuálnou orientáciou sostatnými občiankami aobčanmi SR aaby jeho výsledná podoba bola vsúlade spožiadavkami Rámcovej smernice orovnakom zaobchádzaní aso všeobecnými požiadavkami na transpozíciu smerníc (vrátane problematiky sexuálneho obťažovania)
  • II. prizvať k budúcej novelizácií antidiskriminačného zákona mimovládny sektor na spoluprácu priamo vprípravnom procese tak, aby bolo možné dosiahnuť vyššie uvedený cieľ a zefektívniť uplatnenie zákona v praxi
  • III. Prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili, že sa antidiskriminačná výchova zakomponuje komplexným aplne integrovaným spôsobom do vzdelávacieho a výchovného procesu už od najnižšej úrovne
  • IV. Vytvoriť otvorený priestor pre aktívnu participáciu mimovládnych organizácií v rámci pôsobenia Národnej komisie pre výchovu kľudským právam (pôsobiacej pri Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva), ktorej cieľom je o. i. prispieť kimplementácií agendy rovností príležitostí do oblasti výchovy- a vzdelávania
  • V. vytvoriť vrámci verejnoprávnych médií adekvátny priestor na pozitívny a korektnú prezentáciu gejsko-lesbickej, bisexuálnej a transgenderovej komunity, tak aby sa zrovnoprávnilo jej postavenie sostatnými menšinovými skupinami, ktoré svoj verejnoprávny priestor môžu naplno využívať.
  • VI. otvoriť nielen širokú diskusiu, ale aj samotný legislatívny proces na najvyššej úrovni smerujúci k prijatiu zákona oregistrovanom (životnom) partnerstve pre páry rovnakého pohlavia tak, aby sa odstránilo znevýhodnenie gejských alesbických párov oproti heterosexuálnym párom v základných oblastiach života, vrátane zdravotnej starostlivosti,, sociálneho zabezpečenia, prístupu ktovarom aslužbám amajetkových práv
  • VII. prijať opatrenia k vytvoreniu autonómneho špecializovaného inštitucionálneho mechanizmu (spríslušnými kompetenciami arozpočtom), ktorý by monitoroval a vyhodnocoval prejavy diskriminácie na základe sexuálnej orientácie azároveň mal kompetencie navrhovať, prípadne implementovať vhodné nápravné opatrenia vsúvislosti spretrvávajúcim vylúčením občanov aobčianok smenšinovou sexuálnou orientáciou z dôvodudiskriminácie nielen voblasti nielen pracovného, ale aj ostatného spoločenského uplatnenia, vrátane rovného prístupu kvyužívaniu služieb.

V závere sa skupina zhodla, že jedným z najdôležitejších posolstiev pre Európsky rok rovnosti príležitostí by malo byť, že ľudské práva by sa nikdy nemali stať predmetom vyjednávania, politických dohôd a kompromisov pri prijímaní legislatívy týkajúcej sa problematiky rovného zaobchádzania a opatrení na odstránenie diskriminácie. Naopak, hlavným a jediným aspektom pri rozhodovaní by malo byť odborné hľadisko a ľudsko-právna perspektíva, v ktorej sú si naozaj všetci občania a občianky pred zákonom rovní. Inými slovami, aj v rámci samotnej antidiskriminačnej legislatívy by jediným východiskom a zároveň jediným cieľom mala byť skutočná rovnosť v zaobchádzaní pre všetkých – aby naozaj všetky osoby v akomkoľvek znevýhodňujúcom postavením boli vo všetkých oblastiach a v rovnakej miere chránené pred diskrimináciou, znevažovaním, zneužívaním a iným nerovným zaobchádzaním.

Odkazy:

Workshop moderovala a príspevok v spolupráci s účastníčkami a účastníkmi spracovala: Paula Jójárt

ZDROJ:  Diskriminacia.altera.sk

Zatiaľ nám v národnej homofóbnej lige politikov rozhodne vedú chlapci s KDH.  No, posúďte samy:

Peter GABURA (KDH): Jeho vianočný príhovor redakcii SME zaslal jeho asistent. Pán poslanec sa v ňom s vervou pustil do nových hrozieb našej spoločnosti.  Popri tradičných hrozbách ako sú interrupcie a antikoncepcia sa venoval aj  “hrozbe premiešania krvi z rôznymi ázijskými národmi a ich etablovanie v našej krajine”. Samozrejme, nezabudol ani na ďalšiu nebezpečnú metlu ľudstva homosexualitu. Partnerské zväzky gejov a lesieb nepredstavujú podľa neho nič iné ako “spoločný život úchylných, alebo chorých ľudí bez možnosti splodenia detí”. Zároveň prehlásil, že zhruba 4 percentá z nich (otázka redakcie: z koho, z celej populácie alebo LGBT ľudí?) to majú geneticky dané. “Táto skupina si to uvedomuje a má snahu sa liečiť. Ten ostatok je o nemravnosti, zvrhlosti a výstrednosti. A na to je iný liek.” ZDROJ SME 4.1.2007

Peter Muránsky (KDH): Dajte si do záznamu, že to je absolútne choré. To je úpadok spoločnosti. Takto ukončili rozhovor pre Plus 7 dní Peter Muránsky uzatvárajúc tak tému homosexuálnych aktivistov, ktorí chcú otvoriť v parlamente otázku registrovaného partnerstva. Ďalšie perly zo spomínaného rozhovoru:
Ako sa stavia Peter Muránsky k registrovanému partnerstvu homosexuálov? Musím povedať, že treba rozlišovať,. Predsa nikto nič nemá voči niekomu, kto sa v súkromí prizná, že má takýto problém a je takejto orientácie. Na druhej strane sú až agresívne organizácie, ktoré chcú silou-mocou niekoho zastupovať, pričom osobne si myslím, že na to nemajú ani mandát . A oni chcú, aby klasická rodina v ktorej sú otec, matka a deti , rovnala rodine, v ktorej budú otec a otec alebo matka a matka a možno nejaké adoptované dieťa. A toto je podľa mňa choré. Nevylučujem, že týmto ľuďom by mala spoločnosť pomôcť.
Akým spôsobom? … Tak určite, že potrebujú psychiatra. Lebo na zvládnutie takejto situácie, ktorá je vážna, potrebujú odbornú pomoc. Nehovoria už o tom, že len čas z nich je naozaj homosexuálne založená, ostatní skôr podliehajú spoločenskej homosexualite. To sú tí, ktorí majú rôzne vzory medzi spevákmi
Zdroj: Rozhovor s Petrom Muránskym (poslancom KDH) v Plus 7 dní – 24.jún 2005 (č. 26/2005, str. 26-28)

Vladimír Palko (KDH): Výroky švédskeho kňaza Ake Greena o homosexuáloch boli podľa ministra vnútra Vladimíra Palka úplne nevinnými výroky. Palko zdôraznil, že kňaz svoj postoj povedal na primeranom mieste a iná by bola podľa neho situácia, ak by urážal priamo konkrétneho človeka za jeho sexuálnu orientáciu. Palko opätovne prezentoval názor, že “homosexualita je problém a riešením nie je tváriť sa, že to tak nie je”. SITA, 25. augusta 2004

Peter Muránsky (KDH): …Donedávna tabuizovaný problém homosexuálnej orientácie nepovažuje poslanec Peter Muránský zatiaľ za dôležitý… “Som proti tomu, aby mali spoločenský status normálnej rodiny, ale proti iným zväzkom homosexuálov nie som a ani v zmysle platných zákonov nemôžem byť.” zdôraznil Muránský. Podľa neho najmä v umeleckých kruhoch, kde sa mnohí hlásia k homosexualite, vôbec nemožno hovoriť o vrodenej homosexualite. Ide spravidla o takmer stopercentné zastúpenie sociálnych homosexuálov, konštatuje Muránský… “Pre mňa znamená homosexualita spoločenský exhibicionizmus,” povedal poslanec KDH.  Denník Práca 1.03. 2001

Víťazoslav Móric (PSNS):  “Tento štát nediskriminuje inak orientovaných ľudí, diskriminujem ich asi ja, keď ich nazývam buzeranti. Pýtal som sa svojho kolegu biológa Muránskeho, či aj medzi chrobákmi sú takto čudne sexuálne orientované chrobáky. Ten mi dal jasnú odpoveď, chrobačia spoločnosť by takého jedinca vykázala na okraj živočíšneho spoločenstva, lebo nezabezpečujú, aby chrobáky nevymreli.”  Denník PRAVDA 2. 02. 2001

Ján Čarnogurský (KDH): …Zvyšovanie počtu homosexuálov v spoločnosti je ich krivdou, pretože to nie je jednoduchý život. Minimálne je to porucha, ak nie priamo choroba…  Denník PRÁCA 18. 08.2000

Alojz Rakús (KDH): …Ani s jedným z uvedených argumentov na legalizáciu registrácie partnerstva homosexuálov Alojz Rakús nesúhlasí, pretože homosexualita je psychická porucha, ktorú možno liečiť. Rôzne štúdie o efektívnosti psychoterapie ukazujú na až 52-percentnú úspešnosť.  Denník PRÁCA 18. 08.2000

Keď jedno slovo znamená veľa. Prinášame “pôvodnú” správu a “pôvodné” slová.

A že prečo máme stále problém s novinármi. Naštastie sú to už skôr takéto úsmevné drobnosti ako nejaké trápne bulvárne “stories”.  

Správa v médiách bola:  Museion: Väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy s homofóbiou

BRATISLAVA 16. mája (SITA) – Väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy s homofóbiou, teda nepríjemnými pocitmi viažucimi sa na homosexualitu, uviedla pre agentúru SITA Hana Fábry, zakladateľka a hovorkyňa prvého lesbického združenia Museion.

Ako v predvečer Medzinárodného dňa boja proti homofóbii konštatovala Fábry, problémom našej spoločnosti sú skôr ďalšie formy diskriminácie. “Preto sa domnievam, že je dôležité naďalej scitlivovať vedomie ľudí tak, aby pochopili a akceptovali myšlienku, že inakosť a rôznorodosť ju neohrozujú.” Naopak, inakosť a rôznorodosť spoločnosť obohacujú a dávajú jej životu i životu každého jednotlivca ďalší rozmer, dodala.

Cela sprava tu:http://www.sme.sk/c/3299402/museion-vacsina-slovenskej-spolocnosti-nema-problemy-s-homofobiou.html

A TOTO Je vyjadrenie citovanej aktivistky HANY:

A toto je typicky priklad, ked neautorizujete text, ktory napise redaktorka sama (aj ked nema tuto povinnost, ale je lepsie sa na autorizacii dohodnut) – jedine slovko zmenilo vyznenie celeho textu. Povedala som pre SITA, ze väčšina slovenskej spoločnosti nemá problémy LEN s homofóbiou, ale AJ s dalsimi dovodmi na diskriminovanie… Co uz – aspon to vyznieva pozitivne…   hana

excerpt from INTRODUCTION: Internacionala Pride 2006, Zagreb – “To live freely”, a parade of LGBTIQ persons took place in Zagreb, June 22nd through 25th, 2006. The event put emphasis on the rights of freedom of assembly, expression and speech.

(viac…)