Posts Tagged ‘viera’

13. januar 1998, Namestie sv. Petra, Rim. Osamely putnik poklakol pred bazilikou a … Vzplanul ohnom ako obrovska pochoden.

Polial sa benzinom a zapalil. V nedalekej nemocnici si pretrpel svoj posledny deviatnik, svoj posledny nemy krik k Bohu.

Vo Vatikane pred 10 rokmi od 13. do 23. januara 1998 pomaly umieral 39 rocny homosexualne orientovany Alfredo Ormando.

Zanechal po sebe niekolko listov, basne, rozpracovane knihy. Zo vsetkych je jasne, aky vnutorny konflikt ho viedol k ukonceniu zivota (bez)mocnym vykrikom v srdci Katolickej Cirkvi. “V srdci Cirkvi budem laskou” znamy vyrok od Terezie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnutelnym ohnivym stlpom, vykricnikom, otazkou, vyzvou. Napriek snahe namiesto uctivej minuty ticha nastolit trvale ticho o jeho zivote a smrti, uplne zamlcat vobec jeho existenciu.

Vatikan cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super strucne prehlasenie, podla ktoreho niet lepsieho vysvetlenia pre Alfredov skutok nez “rodinne motivy…” Ale ano, da sa to aj tak chapat, Alfredo skutocne prezival ku Katolickej cirkvi vztah ako k rodine. O to bolestnejsie musel pocitovat neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zranovanie, marginalizaciu, ktore jemu a milionom jemu podobnych Cirkev vytrvalo komunikuje.

Ucenie Katolickej cirkvi a homosexualna orientacia.

To priviedlo Alfreda Ormanda k zapalnej obeti vo Vatikane, to priviedlo mnohych k poprave na zapalenych hraniciach v stredoveku, to privadza mnohych k neuhasitelnemu psychickemu utrpeniu, depresiam a samovrazdam v sucasnosti.

Alfredo vyrastal v katolickej rodine, ministroval v detstve, pripravoval sa na knazstvo vo frantiskanskom seminari. Aj ked sa knazom nemohol stat, dalej hladal svoju cestu v Cirkvi. Vdaka jej uceniu, postoju, castym vyjadreniam kleru i beznych veriacich tu cestu aj nasiel. K sebaupaleniu na vatikanskom namesti.

Jeho zivot a smrt hovoria viac nez by mohli povedat stovky vedcov a ich prednasok. Vo svojom denniku pred smrtou napisal: “Budu si mysliet, ze som blazon, ked som si vybral Vatikan ako miesto, kde sa upalim. Ja vsak dufam, ze pochopia posolstvo, ktore chcem zanechat: Je to protest proti Cirkvi, ktora demonizuje homosexualitu – a tak vlastne demonizuje stvoreny svet, lebo homosexualita je sucastou stvorenstva… Nebojim sa zivota po smrti. Ak Boh neexistuje, nemam sa co bat. Ak Boh existuje, potom musi byt spravodlivejsi, lepsi a milosrdnejsi nez Boh prezentovany Cirkvou… Odchadzam teda ako jeden z ‘demonov’, aby vas uz svojou pritomnostou viac neurazal, aby uz nevyvolaval vo vas zhnusenie, aby ste sa mu uz nemuseli obracat chrbtom, ked ho stretnete… Nedokazal by som viac popierat, maskovat svoju lasku, nemohol by som viac existovat v tej nezmyselnej marginalizacii, nevedel by som viac zit v tej nekonecnej osamelosti… Nebojim sa smrti. Odchadzam domov…”

Preco nenasiel domov v Cirkvi, v spolocenstve krestanov? Preco ta osamelost, neprijatie a nepochopenie? Preco ta bolest, ten celozivotny konflikt, ktory tisice inych uzatvara v celozivotnej samote, vedie k psychiatrii aj k samovrazdam? A dokedy este…?

Venujme im chvilu spomienky

http://www.soulforce.org/article/340 – Alfredov pribeh a iniciativy, ktore inspiroval

http://www.january13.org/   “Svetovy den za dialog vo veci nabozenstva a homosexuality”

– jedna z iniciativ zrodenych z Alfredovej smrti

http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ – view trailer – 10 min. ukazka z pripravovaneho celovecerneho dokumentarneho filmu o zivote a smrti Alfreda Ormanda

Vdaka za porozumenie

Neformalne zdruzenie Medzipriestor

http://medzipriestor.ganymedes.info/

Článok láskavo poskytol Medzipriestor. Ďakujeme.

V najnovšom čísle týždenníka ŽIVOT sa dočítate o príbehu Ľuba Tancera, učiteľa cirkevnej školy, ktorej vedeniu prekáža, že je gej, ale najmä že je verejný gej, ktorý sa angažuje napr. zbieraním podpisov pod petíciu za registrované partnerstvá.

článok nie je k dispozícii na webe. Skúste ŽIVOT č. 24 z 11.6.2007. Na Queeringu prinášame úryvky z Ľubových názorov.

Ľubo hovorí napr. aj toto:

“Chce to len odvahu a nezostať skrytý. Kto sa schováva, vlastne plní priania konzervatívnych pravičiarskych kruhov, ktoré sa snažia gejov a lesby vytlačiť na perifériu, zatlačiť ich do spoločenskej neviditeľnosti a znemožniť im tak dosiahnutie svojich práv”

Hovorí aj postoji cirkvi k veriacim gejom a lesbám : “Sme vytláčaní zo spoločenstva, dávajú nám najavo – ak si “takýto,” nepatríš medzi nás. Ja napriek tomu cítim, že patrím medzi kresťanov, a mrzí ma, že s tým majú problém. Vyberám si do ktorého kostola pôjdem. Najradšej chodím do jedného anglicky hovoriaceho spoločenstva.  …   Cirkev sa čuduje, že stratila celú túto komunitu, ale to je len dôsledok toho, ako sa k nej správa. Sú vytlačení na perifériu, a preto radšej sklamaní odchádzajú”

O dvojitej morálne cirkevníkov zas toto: “V Španielsku, typicky katolíckej krajine, prijali zákon o manželstve homosexuálov. V Madride na to reagovali obrovskými demonštráciami, do ulíc vyšlo milíón obyvateľov. Na čele sprievodu stálo 17 biskupov. Neskôr bola demonštrácia proti vojne v Iraku. Prišlo dvojnásobné množstvo obyvateľov, ale ani jeden cirkevný hodnostár.  Cirkev je priam posadnutá, akoby nič iné nerobili, len naháňali gayov, ale keď ide o zásadnejšie veci, je im to jedno”