Európa má od tohto týždňa prelomové rozhodnutie súdu, ktoré môže pomôcť odstrániť predsudky voči homosexuálom. Európsky súd pre ľudské práva vyniesol v prípade E.B. vz. Francúzsko prelomové rozhodnutie. Pred desiatimi rokmi si 45-ročná učiteľka v materskej škôlke podala žiadosť o adopciu dieťaťa. Pri rozhovore uviedla, že osem rokov žije v stabilnom vzťahu inou ženou, psychologičkou R. Hoci kvalifikácia a schopnosť vychovávať dieťa bola u nej už pre povolanie nesporná, jej žiadosť o adopciu bola „v záujme dieťaťa“ odmietnutá, vraj pre absenciu rodičovského vzoru. Bolo zrejmé, že hlavným dôvodom bola jej homosexualita. Súd v Štrasburgu uznal, že takéto zaobchádzanie je diskriminačné a porušuje právo jednotlivca na súkromný život.
Hoci pri rozhodnutí nejde o právo páru na adopciu spoločného dieťaťa, pre homosexuálnu komunitu znamená význačný krok vpred.
Je len symbolické, že rozhodnutie súdu prichádza po minulom roku, ktorý bol v Európskej únii deklarovaný ako Európsky rok rovnosti príležitostí. Z pohľadu na slovenskú realitu je jasné, že rovnosť príležitostí pre slovenské homosexuálne páry je len ilúzia, zďaleka nezodpovedajúca praxi. Kým vyspelé krajiny uznávajú minimálne právo homosexuálov na legalizáciu partnerského vzťahu (registrované partnerstvo) alebo dokonca manželstvo, diskusia medzi našimi politikmi je iba na začiatku.
Napriek všemožnej snahe konzervatívnych kruhov sa však ani u nás sa vývoj zastaviť nedá a rozhodnutie štrasburského súdu je záväzné aj pre Slovensko. Ako povedal Štrasburg, súkromný život je právom každého človeka bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu. Preto by aj u nás mala adopcia dieťaťa homosexuálnym párom prestať byť tabu témou.
Zákon o rodine hovorí, že „ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia“, čo a priori vylučuje homosexuálny pár. Hoci zákon dáva aj jednotlivcovi právo na osvojenie, vždy je rozhodujúci záujem dieťaťa. Iste, proti tomu sa nedá namietať, polemizovať sa dá však o tom, ako sa najlepší záujem vykladá. Je to život v detskom domove či profesionálnej rodine alebo život v usporiadanom homosexuálnom vzťahu? Homosexualita predsa nie je spoločensky škodlivá a už vôbec nie nákazlivá. Reálne nebezpečenstvo na ohrozenie zdravého vývoja dieťaťa či jeho záujmu vôbec neexistuje a rodičovská láska nezávisí od pohlavia rodičov. Aj na Slovensku žijú lesbické páry, ktoré vychovávajú svoje biologické deti z predchádzajúcich vzťahov bez akýchkoľvek problémov.
Oproti tomu aj v „prirodzených“ – čítaj heterosexuálnych – rodinách žije nemálo detí, ktoré sú zanedbávané a týrané, často spolu s matkou. Napriek tomu nikto nespochybňuje schopnosť a legitimitu heterosexuálnej rodiny ako takej.
Predsudky, ktoré konzervatívne kruhy šíria voči gejom a lesbám, svedčia o iba ich vlastnej netolerancii a malosti. Ich argumenty o „ochrane rodiny“ alebo „záujme dieťaťa“ pri hlbšom pohľade neobstoja. Ako môže ktorúkoľvek rodinu ohroziť homosexuálny pár, žijúci v registrovanom partnerstve? Ako povedala známa lesba Martina Navrátilová, najväčším ohrozením heterosexuálnej rodiny je heterosexuálny rozvod. Je teda načase prestať robiť z homosexuality strašiaka a vymazať homofóbiu z nášho slovníka. Slovenskej spoločnosti tolerancia voči „inakosti“ iba prospeje.
Autorka Oľga Pietruchová pôsobí v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a je riaditeľkou OZ Možnosť voľby (www.moznostvolby.sk)
Pôvodne publikované v SME – názory (25. 1.2008) http://www.sme.sk/c/3695840/Nadej-pre-inakost.html
Článok uverejňujené s láskavým dovolením autorky.
(c) autorské práva vyhradené. nemožno ďalej používať bez súhlasu autorky.
Queering alias čudoRing 