ZDÁ SA, že ani PO roku sa nič nové ako obyčajné BLA BLA BLA z úst ČaploFICOvskej vlády neurodilo. Akurát SLOTA trochu vyostril, Gabura okorenil a Iniciatíva Inakosť v rozpakoch hľadí smerom do zeme či na dno svojej ružovej hrude. Pôvodný článok: Čaplovič sľubuje, pink world sa opatrne raduje vyšiel v polke augusta 2006.Najprv pán Čaplovič vo štvrtok (10.8.2006) celému pospolitému slovenskému a ostatnému ľudu prostredníctvom agentúry SITA vytrúbil dohodu vlády s cirkvami o tom, že oni (cirkvi) nebudú otvárať výhradu svedomia ak im oni (vláda) za to dajú na zlatom podnose hlavu registrovaného partnerstva. A na druhý deň už pán vicepremiér v štátnej roztrubovni – v Slovenskom Rozhlase pozitívne ohlasoval, že je pripravený otvoriť diskusiu o registrovanom partnerstve nielen s koaličníkmi ale aj s mimovládnými organizáciami.
ŠTVRTOK 10.8. 2006
Na dohode s cirkvami zverejnenej vo štvrtok je pozoruhodné, že s cirkvami, sa zdá, na túto tému vláda ochotne diskutuje a vyjednáva, ale názor nás teplých na druhú časť predmetného obchodu (keďže sa nás týka) už zdá sa nikoho nezaujíma. Že by znova o nás bez nás? To sme tu už raz mali. A vôbec, tento trhový obchod je veľmi prapodivný. Nadpráva jednej náboženskej skupiny (nad napr. neveriacimi alebo veriacimi v iné cirkvi) boli na miskách trhových váh vyvážené občianskym právom skupiny diskriminovaných občanov a občianok, ktorí si poctivo platia svoje dane, a ešte sa z nich podporuje aj cirkev onej spomínanej náboženskej skupiny. K občianskej neposlušnosti formou neodvádzania daní sa zatiaľ vyzývať nechystám. Možnosť analyzovať štvrtkové a piatkové vyhlásenia pána Čaploviča si nemôžem nechať ujsť. .Podľa p. Čaploviča, dôvodom prečo pristúpila vláda na tento nepísaný konsenzus, je že vláda by nerada spoločnosť znovu delila a traumatizovala rôznymi krajnými vyhláseniami z jednej alebo z druhej strany.
Toto znie ako ďalšia obľúbená trhová metóda – miešanie hrušiek z jablkami. Zatiaľ čo spoločnosť by bola určite traumatizovaná po prijatí výhrady vo svedomí pre privilegovanú skupinu veriacich, nakoľko by predstavovala nadpráva pre vymedzenú skupinu ľudí, a tých druhých vyznávajúcich tú nie-správnu vieru, alebo nevyznávajúcich žiadnu registrovanú vieru, by dokonca diskriminovala, či ich v uplatňovaní ich vlastných práv dokonca obmedzovala, v prípade registrovaného partnerstva k ničomu takému nedochádza.
Zatiaľ čo výhrada vo svedomí napr. katolícky zmýšľajúceho gynekológa by mohla ohroziť druhého človeka, napr. život napr. nedobrovoľne tehotnej ženy alebo aspoň jej právo rozhodovať o svojom tele (do určitej hranice), využitie práva na registrované partnerstvo neohrozuje nikoho. Podobným príkladom by bola túžba katolícky veriaceho učiteľa vynechať evolúčnú teóriu alebo sexuálnu výchovu o antikoncepčných prostriedkov zo vzdelávania, ktorá by upierala právo na informácie a vzdelanie detí a ich rodičov. Registrované partnerstvo naopak zaväzuje iba dvoch ľudí, ktorí ho uzavrú k vzájomným právam a povinnostiam. A druhého koho zaväzuje sú inštitúcie ako sú banky, úrady, nemocnice – smerom k nim zoficialňuje rodinnú situáciu klienta / pacienta – tak aby aj úradne bol rešpektovaný reálny rodinný stav – t.j. že údaje o zdravotnom stave má právo vedieť registrovaný partner, že rozhodovať o život zachraňujúcich procedúrach má životná družka alebo, že majetok ale aj dlhy, ktoré možno spolu narobili, sú spoločné – lebo oni dvaja alebo ony dve sú rodinou. Banka alebo nemocnica ako inštitúcia ako právnická osoba nemá občianske a ľudské práva, tie prislúchajú jednotlivcom. Ak by sa to aj riaditeľovi / riaditeľke nemocnice či banky osobne nepáčilo, jeho/jej povinnosťou je postupovať voči klientom / pacientom nediskriminačne. V prípade, že neexistuje oficiálne papierové uznanie vzťahu dvoch osôb rovnakého pohlavia, k takejto diskriminácií – nerovnakému zaobchádzaniu – naďalej bude dochádzať.
Jeho prijatie by predovšetkým prestalo traumatizovať skupinu diskriminovaných občanov a občianok, ktorí sú znevýhodnení v porovnaní s inými dospelými ľuďmi, ktorí sa rozhodli svoj partnerský záväzok zoficiálniť (a teda oficiálne prijať nielen práva ale aj povinnosti voči sebe navzájom -ako to z manželstva vyplýva). Pripúšťam, že by prijatie registrovaného partnerstva mohlo „traumatizovať” niektorých homofóbne naladených občanov, tak ako antidiskriminačný zákon pravdepodobne „traumatizoval” neo-nacistov a neo-fašistov, pretože ochraňuje menšiny, nielen etnické a rasové pred ich nenávisťou, fyzickými a verbálnymi útokmi, alebo rôznymi nepriamymi a sofistikovanými formami diskriminácii.
Tento druh “traumatizácie” netolerantnej menšiny spoločnosti ju ale v skutočnosti nijako osobne neohrozuje a teda podľa definície vlastne ani netraumatizuje – ich osobné priestory a práva nikto neobmedzuje. Iba im ukazuje že homofóbne, xenofóbne, rasistické, sexistické a iné obdobné správanie nie je v spoločnosti vítané, pretože chceme zakladať našu spoločnosť na demokratických a občianskych princípoch, ktoré si kladú za cieľ dávať všetkým občanom a občiankam rovnaké práva a hlavne šancu žiť svoje životy naplno a bez obmedzení realizovať svoj osobný potenciál.
Je nutné však dodať, že vo štvrtkovom vyhlásení p. Čaplovič pripustil, že sexuálne menšiny sú osobitný problém, ktorému sa nemôžeme vyhnúť. Podľa jeho slov „Marginalizácia, vytláčanie istej skupiny ľudí zo spoločnosti, je principiálne nebezpečné, pretože založí do budúcnosti situáciu, ktorá sa bude ťažko riešiť. Chceme vytvoriť priestor, aby sa na Slovensku začalo o tom diskutovať.” Aj keď osobne by som radšej bola za to, aby sa nehovorilo o „probléme” ale o „téme,” jeho ochota diskutovať je v porovnaní s predošlým období a v neposlednej rade aj v porovnaní s informáciou o „nepísanej dohode” s cirkvami pokrokom. Keď už nič iné, pokrokom je aspoň to, že niektoré politické strany sú ochotné o situácii gejov a lesieb diskutovať – a nerobia to v stave vypočítavosti, napr. pred voľbami, keď sa ktosi snaží vyhrabať zo zúfalo prepadnutých preferencií svojej skompromitovanej liberálnej strany.
Podpredseda vlády Čaplovič by podľa svojho štvrtkového vyjadrenia dokonca rád otvoril otázku financovania cirkví. Vyjadrili sa síce opatrne ohľadom konkrétnych výsledkov tejto diskusie, ale zdá sa, že sú aspoň ochotní o tom diskutovať a nenechať sa vydierať tajnými dohodami s cirkvami a hlavne prázdnymi frázami od nadčasových hodnotách. Keby sme sa riadili nadčasovosťou, niektoré náboženstvá a duchovné koncepcie by si mohli prednostné právo určovať svetu ako sa má žiť mohli uzurpovať dávno pred kresťanstvom, resp. katolicizmom. Ale tie aspoň majú toľko chochmesu, že skromne mlčia, alebo len nemajú takú politickú moc. Vyberte si.
Trochu zo svojej motivácie ohľadom otvárania otázky financovania cirkví odhalil pán Čaplovič aj poznámkou o tom, že si vie predstaviť jej zapojenie do misionárskych aktivít a aktivít v prospech rómskej komunity. Ale viac sa od neho asi očakávať asi nedalo.
PIATOK 11.8. 2006
Ako si však vysvetliť piatkové vystúpenie p. Čaploviča v národnej roztrubovni? Titulok tlačovej agentúry SITA tento krát hlásal, že Čaplovič chce presadiť registrované partnerstvoPodľa správy SITA totiž pre večerný Rádiožurlnál SRO Čaplovič vyhlásil, že by o registrovanom partnerstve privítal diskusiu: “Áno, som osobne za prijatie takéhoto zákona s tým, samozrejme, že nie som za to, aby si mohlo takéto partnerstvá adoptovať deti. Toto je pre mňa podstatné.” Dokonca vyhlásil, že sa nebráni ani spolupráci s mimovládnymi organizáciami: “Ak diskusia aj s mimovládnymi organizáciami alebo vôbec s celou spoločnosťou prijme takýto konsenzus, som ochotný v spolupráci s ich zástupcami takýto zákon pripraviť.” Otázka je akých mimovládnych organizácií sa chce pýtať na názor, a ešte podstatnejšie je, či mu ako dôkaz o celospoločenskom konsenze nestačia ostatné prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že registrované partnerstvo už dlhší čas podporuje viac ako polovica populácie.
Koaliční partneri zo SNS a ĽS-HZDS sú očividne v rozpakoch. Pre SNS je to myšlienka neprijateľná a pre pána Slotu osobne zrejme aj „traumatizujúca.” HZDS ako vždy opatrne lavíruje a bla bla bla frázami sa pokúša zakryť to, čo si skutočne myslí: že je v podstate rovnako nacionalistické a národniarske a teda aj proti-homosexuálne a homofóbne naladené ako SNS. Poslanakyňa HZDS Beáta Sániová obhajuje rozpačitý postoj argumentom o citlivej otázke, ktorá m dve roviny – medicínsku a spoločenskú. Kde sa nabrala medicínska otázka v kruhoch HZDS ostáva záhadou, nakoľko téma „liečenia” homosexuality” je doménou pána Rakúsa z KDH, ktorý svojou unikátnou psychiatrickou praxou jednoznačne ašpiruje na Nobelovú cenu za pokrok v medicíne, ktorú mu však očividne pro-homosexuálne Švédsko určite z čisto ideologických dôvodov doposiaľ odopieralo :o)
Iniciatíva Inakosť meno Hana Fábry samozrejme slová p. Čaploviča privítala. Podľa InIn je možnosť uzatvárať zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia súčasťou občianskych práv a života spoločnosti. Hana Fábry jednoznačne pozitívne: “Samozrejme, že to vítame a veľmi sa tešíme, rozhodne ponúkanú spoluprácu prijímame.” Držíme im palce.
Aby sme však neprepadli predčasným oslavám, treba dodať, že p. Čaplovič, sa chystá najmä diskutovať a hrany obrusovať, o prijatie zákona o registrovanom partnerstve zubami nechtami silou mocou bojovať určite nebude. Spor v koalícii hneď v prvom povolebnom roku si predsa Ficovci predsa len dovoliť nemôžu. . “Ide o diskusiu, nejde o prijatie ad hoc zákona. Nech každý si povie svoj názor, hrany sa budú vzájomne obrusovať a pripravíme taký zákon, ktorý bude vyhovovať všetkým. Netreba sa báť tieto tabuizované témy otvárať na Slovensku, pretože tým, že ich neotvárame, že ich odsúvame, tým pádom slúžime niekomu inému na Slovensku a neslúžime občanom Slovenskej republiky,” skonštatoval pre SRo.
Každopádne štvrtkové a piatokvé vyjadrenia pána Čaploviča, nech už sú akokoľvek rozmanitné a občas aj vzájomne protichodné, tým pozitívnym je aspoň vôľa diskutovať. Tohto jediného sme sa v ostatných rokoch nemali šancu domôcť. Poslednou stranou, ktorá bola ochotná otvorene o tejto téme hovoriť bola dnes už mŕtva a zabudnutá Strana demokratickej ľavice. Dnes, zdá sa, ako by začala v Smer-áckych kruhoch kde tam presakovať aj skutočná pro-občianska ľavicová politika. Otázkou zostáva, nakoľko dlhodobo konzistentná bude vôľa otvorene diskutovať. Možno sa najbližších dňoch po horúcich HZDS – SNS – SMER rokovaniach dočkáme ešte zaujímavejších a pozoruhodnejších vyjadrení.
Predsa len, i keď žijem v pink svete, ružové okuliare nenosím. A len ťažko sa mi predstavuje ako pán premiér Fico bude vedieť zladiť Čaplovičovu ochotu diskutovať a presadzovať aspoň ako taký pro-občiansky prístup, ktorý tieto ostatné dva dni naznačujú, s doposiaľ známymi a dosť tvrdými otvorenými homofóbnymi názormi pána Slotu
Vyhlásenie Iniciatívy Inakosť nájdete na stránke http://www.changenet.sk/?section=spr&x=219172
Queering alias čudoRing 