13. januar 1998, Namestie sv. Petra, Rim. Osamely putnik poklakol pred bazilikou a … Vzplanul ohnom ako obrovska pochoden.
Polial sa benzinom a zapalil. V nedalekej nemocnici si pretrpel svoj posledny deviatnik, svoj posledny nemy krik k Bohu.
Vo Vatikane pred 10 rokmi od 13. do 23. januara 1998 pomaly umieral 39 rocny homosexualne orientovany Alfredo Ormando.
Zanechal po sebe niekolko listov, basne, rozpracovane knihy. Zo vsetkych je jasne, aky vnutorny konflikt ho viedol k ukonceniu zivota (bez)mocnym vykrikom v srdci Katolickej Cirkvi. “V srdci Cirkvi budem laskou” znamy vyrok od Terezie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnutelnym ohnivym stlpom, vykricnikom, otazkou, vyzvou. Napriek snahe namiesto uctivej minuty ticha nastolit trvale ticho o jeho zivote a smrti, uplne zamlcat vobec jeho existenciu.
Vatikan cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super strucne prehlasenie, podla ktoreho niet lepsieho vysvetlenia pre Alfredov skutok nez “rodinne motivy…” Ale ano, da sa to aj tak chapat, Alfredo skutocne prezival ku Katolickej cirkvi vztah ako k rodine. O to bolestnejsie musel pocitovat neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zranovanie, marginalizaciu, ktore jemu a milionom jemu podobnych Cirkev vytrvalo komunikuje.
Ucenie Katolickej cirkvi a homosexualna orientacia.
To priviedlo Alfreda Ormanda k zapalnej obeti vo Vatikane, to priviedlo mnohych k poprave na zapalenych hraniciach v stredoveku, to privadza mnohych k neuhasitelnemu psychickemu utrpeniu, depresiam a samovrazdam v sucasnosti.
Alfredo vyrastal v katolickej rodine, ministroval v detstve, pripravoval sa na knazstvo vo frantiskanskom seminari. Aj ked sa knazom nemohol stat, dalej hladal svoju cestu v Cirkvi. Vdaka jej uceniu, postoju, castym vyjadreniam kleru i beznych veriacich tu cestu aj nasiel. K sebaupaleniu na vatikanskom namesti.
Jeho zivot a smrt hovoria viac nez by mohli povedat stovky vedcov a ich prednasok. Vo svojom denniku pred smrtou napisal: “Budu si mysliet, ze som blazon, ked som si vybral Vatikan ako miesto, kde sa upalim. Ja vsak dufam, ze pochopia posolstvo, ktore chcem zanechat: Je to protest proti Cirkvi, ktora demonizuje homosexualitu – a tak vlastne demonizuje stvoreny svet, lebo homosexualita je sucastou stvorenstva… Nebojim sa zivota po smrti. Ak Boh neexistuje, nemam sa co bat. Ak Boh existuje, potom musi byt spravodlivejsi, lepsi a milosrdnejsi nez Boh prezentovany Cirkvou… Odchadzam teda ako jeden z ‘demonov’, aby vas uz svojou pritomnostou viac neurazal, aby uz nevyvolaval vo vas zhnusenie, aby ste sa mu uz nemuseli obracat chrbtom, ked ho stretnete… Nedokazal by som viac popierat, maskovat svoju lasku, nemohol by som viac existovat v tej nezmyselnej marginalizacii, nevedel by som viac zit v tej nekonecnej osamelosti… Nebojim sa smrti. Odchadzam domov…”
Preco nenasiel domov v Cirkvi, v spolocenstve krestanov? Preco ta osamelost, neprijatie a nepochopenie? Preco ta bolest, ten celozivotny konflikt, ktory tisice inych uzatvara v celozivotnej samote, vedie k psychiatrii aj k samovrazdam? A dokedy este…?
Venujme im chvilu spomienky
http://www.soulforce.org/article/340 – Alfredov pribeh a iniciativy, ktore inspiroval
http://www.january13.org/ – “Svetovy den za dialog vo veci nabozenstva a homosexuality”
– jedna z iniciativ zrodenych z Alfredovej smrti
http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ – view trailer – 10 min. ukazka z pripravovaneho celovecerneho dokumentarneho filmu o zivote a smrti Alfreda Ormanda
Vdaka za porozumenie
Neformalne zdruzenie Medzipriestor
http://medzipriestor.ganymedes.info/
Článok láskavo poskytol Medzipriestor. Ďakujeme.
Queering alias čudoRing 